Štátna televízia RAI odvysielala v nedeľu úryvky zo správy, ktorú Morandi napísal v roku 1979, teda 12 rokov po tom, ako v Janove odovzdali do prevádzky most nesúci jeho meno, informuje agentúra AP. Morandi uviedol, že v tom čase už existovala "dobre známa strata povrchovej chemickej odolnosti betónu" v dôsledku morského vzduchu v prístavnom meste a znečisťujúcich látok z neďalekej oceliarne. Podľa vlastných slov sa rozhodol o tom napísať, pretože táto degradácia je obzvlášť "mätúca" vzhľadom na "agresívnosť" korózie, aká nebola zaznamenaná pri podobných stavbách v iných prostrediach.
Morandi zdôraznil spoľahlivosť projektu tohto mosta, varoval však: "Skôr či neskôr, možno za niekoľko rokov, bude potrebné uchýliť sa k ošetreniu pozostávajúceho z odstránenia všetkých stôp po korózii." Časť diaľničného mosta Ponte Morandi v Janove sa v utorok 14. augusta krátko predpoludním zrútila počas prudkej búrky, pričom zo 45-metrovej výšky spadlo aj viac než 30 osobných i nákladných vozidiel.
Oficiálny počet obetí stanovili talianske úrady v nedeľu na 43 mŕtvych. Medzi poslednými menami pridanými na zoznam obetí bola trojčlenná taliansko-jamajská rodina vrátane deväťročného dievčatka. Ťažko poškodený vrak ich vozidla objavili v troskách mosta v noci na sobotu. Príčina nešťastia je predmetom vyšetrovania. Tím odborníkov ustanovený ministerstvom dopravy vykonal v nedeľu predbežnú inšpekciu po tom, ako záchranári ukončili pátranie po nezvestných. Vedúci tímu Roberto Ferrazza uviedol, že na základe tejto obhliadky musia preskúmať celý rad možných príčin.
Spravodajský magazín Espresso v nedeľu priniesol správu o tom, že Ferrazza bol jedným z inžinierov, ktorí vedeli o pokročilej korózii mostnej podpory, ktorá sa prepadla. Zúčastnil sa totiž 1. februára na stretnutí expertov z ministerstva dopravy a firmy, ktorá má na starosti opravu mostov. Zápis zo stretnutia, na ktorom je Ferrazzov podpis, odporúča spevnenie podpôr vzhľadom na "trend degradácie". V apríli otvorili tender na tento projekt za 20 miliónov eur, uviedli talianske médiá.
Stavební inžinieri tvrdia, že už dlho panovali obavy z neobvyklého riešenia v podobe nosných lán obalených betónom, ktoré Morandi použil pri viacerých svojich mostoch namiesto obvyklejších oceľových lán, píše AP.
