V praxi to znamená, že z priemernej mzdy, ktorá bola vyše 950 eur, zostalo bežnému človeku na utrácanie len necelých päť stoviek. Nový Čas zisťoval, prečo štát z peňaženiek ľudí berie čoraz viac.
Štúdiu spracovali v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika. Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou napríklad 954 € na mesiac zarobí spolu aj so mzdovými nákladmi pre firmu 1 328 €. Po odrátaní všetkých daní a administratívnych poplatkov mu však zostane 491 €, teda len 37 % celkovej odmeny zamestnanca. Pri prepočítaní to podľa štúdie vychádza, že na štát pracujeme až 230 z 365 dní roka. Zvyšok dní už zarábame na seba.
Daňové bremeno sa na Slovensku v posledných rokoch neustále zvyšuje. Za rok 2017 stúplo o 1,15 percentuálneho bodu. „Také daňové preťaženie sa odvíja od nenásytného politického hladu po verejných výdavkoch a od rozsahu a vplyvu štátu, u nás navyše značne neefektívneho a korupčného. Vláda potom neustále zvyšuje dane a zavádza nové dane,“ doplnil Gonda.
Podľa rezortu financií má metodika štúdie, ktorú zverejnil Konzervatívny inštitút, viacero nedostatkov. „Daňové zaťaženie toho-ktorého zamestnanca sa totiž mení podľa toho, čo, kde a v akom množstve nakupuje, pričom môžu zarábať rovnako. Podľa štúdie totiž zamestnanec, ktorý zarobí 1 000 eur, minie relatívne rovnakú časť peňazí ako ten, ktorý zarobí minimálnu mzdu. Pričom vieme, že viac zarábajúci usporia viac, teda neminú zarobené peniaze na spotrebu, čo by malo vplyv na ich daňové zaťaženie,“ uviedla hovorkyňa Alexandra Gogová.
Jozef Lacko (58), plavčík, Veľký Krtíš
V čistom mi ostane z platu mesačne 420 - 450 eur. Myslím, že
čoraz viac musím dávať na dane a odvody. Predtým to bolo tak,
že z nižšieho platu toľko nestrhávali, no teraz už takmer polo
vica mojej hrubej mzdy sú odvody. Vláda ešte aj na minimál
nych mzdách teraz viac zarobí, aj keď ich zvyšovala.
Uvedomujete si, koľko peňazí platíte štátu?
Milan Kuruc (34), obchodný manažér, Bratislava
Uvedomujem si to, ale tak to funguje všade v civilizovaných krajinách. Bez štátu to nejde. Otázka je, čo za tie peniaze dostávame. Na Západe je bežné, že služby od štátu majú kvalitu a ľudia tie poplatky akceptujú, lebo za to aj niečo dostávajú. A to isté by sme mali požadovať od štátu aj my. Kvalitu a zdravý rozum.
Málokto má prehľad o všetkých daniach
Lucia Dovalová, analytička Poštovej banky
Väčšinu ľudí zaujíma skôr plat v čistom ako hrubá mzda, ktorú majú uvedenú na výplatnej páske. Pre nich je podstatná suma, ktorá im ostane po odpočítaní odvodov a iných daní, teda tá suma, s ktorou môžu reálne disponovať. Štát však „nesiaha“ len na náš mesačný príjem, ale aj na majetok, spotrebu či naše podnikanie. Spotrebné dane sú však zahrnuté v cene tovaru a služieb a málokto má tak prehľad, koľko vlastne celkovo odvádza do štátnej kasy. Z roka na rok daňové bremeno u nás narastá. Napriek tomu, že štát zaviedol zníženú DPH na vybrané potraviny, nie je to postačujúce.
Zníženie by zlepšilo život ľudí
Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív
Zníženie daní pracujúcich, najmä nízkopríjmových, by určite zlepšilo ich sociálnu situáciu, naštartovalo by agregátny dopyt a tým aj ekonomiku SR. Peniaze týchto ľudí by išli aj tak do štátneho rozpočtu vo forme daní DPH, príjmu a spotrebných daní. Netreba zabúdať, že viac ako 50 % z 1,9 milióna domácností SR žije z príjmu do 600 eur. Pre tieto domácnosti by zníženie daní bolo určite významným sociálnym nástrojom.
