Keď sme si dohadovali rozhovor, niečo ste pri Trnave nakrúcali. Čo to bolo?
Seriál s predbežným názvom Pohrebáci pre televíziu JOJ. Má osem častí a je o trochu netradičnej pohrebnej službe s veselo zamotaným príbehom. Ale nebudem viac prezrádzať, aby si to diváci užili. Seriál napísal mladý český scenárista Petr Kolečko a má výborné obsadenie od Zuzky Mauréry cez Csongora Kassaia, Jiřího Langmaiera, Miša Režného, Janky Oľhovej a ďalších kolegov.
Čo tam hráte?
Bizarného žoviálneho farára, ktorý sa snaží robiť pozitívne pohreby. Preto mám momentálne aj takýto zarastený imidž.
Máte ešte ďalšie pracovné ponuky?
V októbri budem nakrúcať pre Jojku ďalší nový seriál Bodka. Scenár napísal Marek Orel. Nakrúcať sa bude aj so psami, tak to bude určite zaujímavé.
Boli sme zvyknutí, že ste nosili dlhšie vlasy. Ostrihali vás?
Ostrihali ma pre nakrúcanie seriálu Milenky, ktorý som robil minulý rok. Chceli, aby som hral bohatého podnikateľa, ale nechceli, aby som mal dlhé vlasy, lebo vraj vyzerám, ako keby som pred tuzexom predával bony. (smiech) Bolo mi to ľúto, ale potom som si povedal, že moje povolanie je o zmene, takže urputný boj o dlhé vlasy mi prišiel nezmyselný. Sú iné hodnoty a mne sa zmeny páčia.
Okrem toho, že ste zarastený, ste aj akýsi pochudnutý. Chudnete zámerne, alebo je toho príčinou niečo iné?
Od minulého roka som schudol asi osem kilogramov. Chodím cvičiť s trénerom Peťom Bódym, no najmä som zmenil stravovacie návyky, za čo vďačím Mišovi Páleníkovi. Pravda však je, že začiatkom leta som sa tri týždne liečil z pásového oparu a schudol som ešte viac. Skončili predstavenia, opadol stres a organizmus sa oslabil. Mal som horúčky, bolesti, bol som úplne energeticky vycucaný, ale našťastie nie hospitalizovaný v nemocnici.
Na dlhšie zatiaľ nie, ale štyri dni sme boli s Aničkou v chorvátskej Paklenici a štyri dni sme splavovali Vltavu. Chceli by sme si ešte prejsť nejakú hrebeňovku tu na Slovensku.
Markíza reprízuje staršie časti relácie Dobre vedieť. Bude pokračovať aj na jeseň?
Dúfam, že áno. Všetko je, samozrejme, na rozhodnutí televízie. Okolo relácie pracuje veľké množstvo šikovných a talentovaných ľudí, ktorí sa na jej príprave neskutočne namakajú. A potom prídeme my s Ďurom Kemkom a, takpovediac, zlížeme smotanu úspechu. Pri výrobe sa vždy veľmi dobre zabavíme. Niekedy sa chytáme za hlavu, ako môžeme byť takí „blbci“ a nevedieť úplné banality. Niektorí hostia nás zas vedia milo prekvapiť svojimi nadupanými vedomosťami. Spomeniem napríklad Patrika Hermana.
Obdivujete skromných ľudí a nemáte rád zbabelých. Sú aj takí vo vašom okolí?
Ja to rozoberám skôr cez seba a snažím sa v daných situáciách zachovať priamy postoj. Napríklad nedávne protesty na námestiach. Niektorí povedali, že ako herci sme sa dali zneužiť politikmi na ich ciele, a vytvárajú rôzne absurdné konšpirácie. Ja som taký pocit ani vedomie nikdy nemal. Keď mám prejaviť svoj názor, tak ho otvorene prejavím, je to moje občianske právo a nemá to súvislosť so žiadnou stranou. Povedať to, čo si myslím, považujem za povinnosť voči sebe samému. O veciach sa treba otvorene baviť, či už ide o prácu, vzťah, alebo aj o tom, v akej krajine žijeme a chceme žiť.
Roky ste tvorili partiu s Latinákom, Kemkom, Miezgom a Kobielskym. Čo je na tom pravdy, že sa „chalaňi“ rozkmotrili?
To, že nás ľudia nevídajú stále spolu, neznamená, že sme sa rozkmotrili. Sme spolu od devätnástich a boli to intenzívne roky. Životné situácie sa nám však prirodzene zmenili, pribudli rodiny, zmenili sa priority. Stále sme kolegovia v Divadle Astorka, už 20 rokov hrávame predstavenie Na koho to slovo padne a azda ešte dlho budeme, či organizujeme Vianočný bazár chalaňov. Je logické, že vo voľnom čase ideme každý po svojej trati.
Zamilovali ste si Banskú Štiavnicu a chceli ste si tam kúpiť chalupu. Už ju máte?
Skoro som ju kúpil, ale nakoniec sa tak nestalo. Ľudia, ktorí ju predávali, začali mať odrazu priveľké oči. Tak som cúvol, bral som to ako znamenie osudu. Rozhodol som sa, že si budem šetriť a raz možno otvorím podnik v Nitre.
Bolo to ešte minulý rok 3. decembra. Šli sme na spontánny výlet do Prahy a tam som ju požiadal o ruku. Bola veľmi prekvapená a bol to veľmi dojímavý okamih.
Hovorí sa, že do roka a do dňa by mala byť svadba. Je pravda, že sa ženíte 1. septembra 2018?
Nestrašte, ja sa žením? Veď do roka a do dňa mám ešte tri mesiace, nie? (smiech)
Kedysi ste hovorili, že si neviete predstaviť, že by ste chodili s herečkou. Ako to teda u vás doma funguje?
Asi ako u iných párov s rovnakým povolaním. Navzájom si pomáhame tým, že vieme rozobrať konkrétnu vec z rôznych uhlov pohľadu a zároveň si vždy dáme spätnú väzbu, teda aj kritiku. Najviac sa vieme zasmiať práve na sebe samých. Divadlo je pre nás silnou paralelou aj pre reálny život. Inak veľmi radi cestujeme. Napríklad minulý rok sme mesiac brázdili po Andalúzii.
Čím si vás Anička získala?
Priamosťou, bezprostrednosťou, dobrým srdcom a tým, že je krásna východniarka.
Plánujete už aj rodinu?
Určite som pripravený na rodinu, a keď to príde, tak sa budem len tešiť. Uvidíme, ako to naplánuje sám život.
