Nie však v snahe prehĺbiť konflikt, ale naopak, pripraviť pôdu a vytvoriť ovzdušie, aby obe strany boli nútené uzavrieť dlhodobé prímerie. Pre TASR to v piatok uviedol odborník na Blízky východ z pražskej Metropolitnej univerzity Břetislav Tureček.
"Primárnym cieľom Hamasu však nie je prímerie, ale uvoľnenie situácie v pásme Gazy, najmä obmedzenie izraelskej blokády. Ak bude skutočne dosiahnuté prímerie, o ktorom sa posledné dni intenzívne rokuje, jeho súčasťou budú aj niektoré ústupky zo strany Izraela. Hovorí sa napríklad o otvorení námorného koridoru z Cypru do Gazy, čo by pod izraelským dohľadom umožňovalo zásobovanie Gazy. To je pravý cieľ tejto konfrontácie," povedal vedúci Centra pre štúdium Blízkeho východu z pražskej univerzity.
Podľa jeho slov eskalácia násilia v pohraničnej oblasti medzi Izraelom a pásmom Gazy medzinárodnú scénu príliš neovplyvnila. "Veľká časť medzinárodného spoločenstva sa postavila za izraelský naratív, že to všetko vyvolávali teroristi. Iná časť svetového spoločenstva zas videla, ako Izrael strieľa do neozbrojených civilistov. Šlo o sociálny nepokoj, ktorý Hamas zneužil na svoje ciele až dodatočne."
"Sú teda dva pohľady na rovnakú vec s tým, že realitu nijako nemenia. Ale ako som povedal, na programe dňa nie je vyhrocovanie násilia. Otázkou je, kedy bude dosiahnuté prímerie, ktoré sa diskrétne vyjednáva najmä za účasti Egypta," zdôraznil Tureček. Izraelčania podľa neho vedia, že situácia v Gaze je kritická a neudržateľná. Preto sa snažia o upokojenie konfliktu a dosiahnutie modusu vivendi s Gazou.
"My v Európe príliš zjednodušene prijímame izraelské argumenty. Izraelčania však sami vedia, že (v pásme Gazy) nefunguje prísun teplej vody, kanalizácia, že splašky od dvoch miliónov ľudí vytekajú do mora. To sú dôvody, prečo napríklad aj (izraelský) minister obrany (Avigdor) Lieberman navrhuje zmiernenie či vylepšenie situácie civilistov v Gaze, no a náboženskí radikáli mu za to nadávajú," zdôraznil.
Podľa experta sa Izrael snaží zlepšiť bezpečnostnú a humanitárnu situáciu v Gaze z vlastného záujmu. "Izrael vie, že v tejto desivej situácii, keď tam nefunguje voda, elektrina či kanalizácia, môže vypuknúť epidémia a je len otázkou času, kedy sa dostane do Izraela," upozornil.
Ďalší paradox vidí v tom, že práve židovský štát si najmenej želá ukončeniu režimu Hamasu v Gaze. "Izrael si veľmi dobre uvedomuje, že keby Hamas skončil, tak desiatky malých džihádistických organizácií napojených na al-Káidu a bunky Islamského štátu tam budú medzi sebou súperiť, kto je najväčší hrdina v boji proti sionistom. To sú skupiny, ktoré by sa predháňali, kto na Izrael toho vypáli viac. Rozhodne to nie sú skupiny, ktoré by s Izraelom rokovali o prímerí," skonštatoval Tureček.
Napriek snahám o prímerie je však podľa neho celkové mierové usporiadanie v nedohľadne, pričom jedným z dôvodov je aj palestínska vláda v Predjordánsku. "(Palestínsky) prezident (Mahmúd) Abbás a ostatní sa netaja tým, že im prekážajú rokovania o prímerí medzi Izraelom a Hamasom. Nechcú síce, aby boje pokračovali, ale prekáža im, že vládu na Západnom brehu Jordánu odsúvajú na vedľajšiu koľaj, a že sa s ňou nikto nebaví. A mier bez vlády v Predjordánsku nie je možný, preto je veľmi komplikované sa z tohto štádia dostať," dodal.
Zástupcovia radikálneho palestínskeho hnutia Hamas, ktoré ovláda pásmo Gazy, rokujú s egyptskými predstaviteľmi v Káhire v záujme dopracovať sa k podrobnostiam možnej dohody o prímerí s Izraelom. Obe strany sa dostali na pokraj vážneho konfliktu počas uplynulých týždňov, keď palestínski militanti ostreľovali Izrael raketami a židovský štát odpovedal leteckými útokmi.
