Poďte s nami nazrieť do pamiatkovej rezervácie, v ktorej akoby zastal čas.
My sme sa vybrali do Čičmian z hlavného mesta, takže cesta ubehla celkom rýchlo. Až do Ilavy cestujeme po diaľnici a ďalších asi tridsať kilometrov sa po okresných cestách kocháme krásou okolitej hornatej krajiny. Domáci a chalupári vedia, že v týchto končinách treba mať nohu na brzde a byť v strehu, pretože aj cez deň, no najmä po zotmení sa na ceste veľmi často objavia pred autom srnky, lane či líšky. Po dvoch hodinkách pri dodržiavaní rýchlosti sme na mieste.
Najjužnejšia a zároveň najvyššie položená obec Žilinského okresu sa nachádza v Čičmianskej kotline pod vrchom Strážov, takmer pri prameni rieky Rajčianka. Príjemným prekvapením pri našej dnešnej návšteve je, že po mnohých rokoch konečne opravujú aj príjazdovú cestu pár kilometrov pred dedinou. Už bol najvyšší čas... Tak teda, vitajte v Čičmanoch!
Ornamenty
Rázovitú dedinku tvorí vlastne jedna veľká ulica a priľahlé malé uličky. Stredom preteká plytký potok, takže už pohľad na žblnkotajúcu vodu osviežuje. Počas augustových horúčav tu na človeka čaká „teplotný šok“. Kým na juhu Slovenska teplomer ukazuje nad 35 °C, tu je príjemných 27 °C. V noci sa dokonca prikrývame teplou páperovou perinou, pretože vonku je 13 stupňov. Aj domáci nám prezrádzajú, že si v noci už musia prikúriť.
Pamiatkovú rezerváciu tvorí 136 dreveníc. Pre Čičmany je charakteristické, že nielen poschodové, ale aj prízemné domy mali horné komory – slúžili na spanie. V najzachovanejšom jednoposchodovom objekte, tzv. Radenovom dome sa nachádza muzeálna expozícia. Návštevníci majú možnosť vidieť zbierky tradičného odevu, obuvi, pracovných nástrojov a zvykov. V susednom Gregorovom dome je prezentované bývanie Čičmancov z dvadsiatych rokov 20. storočia. Štýlová drevenica Ondreja Gregora ponúka originálne ľudovoumelecké výrobky – šúpolienky, drôtené výrobky, handrové bábiky, drevorezby a štýlové odevy z prírodného materiálu.
Magnetky a tričká
Zastavujeme sa aj v tamojšom turisticko-informačnom centre. Okrem informácií, čo si treba v Čičmanoch určite pozrieť, sa dozvedáme aj to, že turisti neváhajú minúť peniaze na spomienkové darčeky, ktorých tu ponúkajú od výmyslu sveta. „Najviac idú na odbyt magnetky – drevené pomaľované chalúpky. Záujem je aj o keramické zvončeky, šáločky, náprstky a najnovšie aj o ponožky s typickým čičmianskym vzorom. Po celý rok je veľký záujem hlavne o tričká. Máme rôzne veľkosti, pre deti aj dospelých,“ vymenúva pracovníčka Anna Kotercová. Pochopiteľne, jedno tričko s originálnym vzorom si zakúpime aj my.
v Čičmanoch sa koná viacero podujatí v rámci Kultúrneho leta, takže máte príležitosť zoznámiť sa s tradíciami takpovediac v priamom prenose. „Máme tu folklórny súbor Lastovienka, ktorý nechýba azda na žiadnej kultúrnej akcii v Čičmanoch,“ dozvedáme sa v informačnom centre.
Ak sa rozhodnete obzrieť si okolitú prírodu, stačí vám zabočiť vedľa miestneho úradu smerom k lyžiarskym vlekom. Ak ste autom, odstavte ho na niektorom z parkovísk v dedine alebo pod vlekmi. Odtiaľto sa môžete vydať na menšie či väčšie túry. Pokiaľ nie ste náruživými turistami, vybehnite aspoň na kopec, po ktorom sa v zime lyžuje. Teraz v lete vás príjemná cestička vyvedie až celkom hore k vlekom a scenéria naozaj stojí za tú námahu. Aj my šliapeme pár stovák metrov ponad dedinu a okrem nádhernej panorámy krajiny si robíme aj fotku pri obrovských slamených stohoch.
Nie všetkých turistov to však ťahá do prírody. „Mnohí návštevníci volia aj prechádzku po dedine. Chodia sa pozrieť do kostolíka, v ktorom sú otvorené vonkajšie dvere, takže je vidieť dovnútra. Rímskokatolícky Kostol Povýšenia sv. Kríža je baroková stavba z roku 1669 postavená na základoch pôvodnej zvonice s modlitebňou. V roku 2009 bol zrekonštruovaný, je vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
Pre tých, ktorí majú viac času, odporúčame túry na vrch Strážov (1 213 m n. m.), na ktorý sa dostanete z Čičmian asi za dve hodiny.“ František Antonín Novák (1892 - 1964), vynikajúci český botanik, pokladal Strážovské vrchy za najbohatšie floristické územie Slovenska. Vyskytuje sa tu až 24 chránených rastlín, preto v roku 1981 vyhlásili Strážov za národnú prírodnú rezerváciu. V týchto miestach však človek musí byť obozretný, Strážov je totiž miestom pravidelného výskytu medveďa hnedého.
Niečo pre hladošov
Samotná návšteva Čičmian nemusí trvať dlho. Od jedného konca po druhý máte dedinku prejdenú raz-dva. Ak sa však chcete pokochať krásou zachovaných dreveníc, musíte zabočiť aj do malých uličiek, kde sú jeden vedľa druhého učupené menšie či väčšie domčeky. V symbióze si tu žijú domáci aj chalupári. Ak sa už vaše zmysly nabažili čičmianskej architektúry a o slovo sa hlási žalúdok, pokojne si vyberte niektorú z reštaurácií. Kvalitné slovenské dobroty a skvelú kávu si môžete vychutnať aj v Humne Ondreja Gregora, zrekonštruovanom kaštieli z 18. storočia, či Penzióne Katka.
Rodičom s malými deťmi odporúčame pozrieť si minizoo, nachádzajúce sa hneď vedľa Penziónu Javorina. Samozrejme, nečakajte nejakú exotiku, na dvore sa prechádzajú husi, kačky, moriaky, sliepky. V ďalšej časti sa pasú kozičky aj ovečky. Mimochodom, ak budete mať šťastie, na lúke nad dedinou môžete stretnúť cez deň pastiera so stádom oviec. A nielen to. V Javorine si môžete užiť aj atraktívne programy v duchu tradícií: od septembra do apríla tradičnú zabíjačku či deň slovenského sedliaka od mája do konca prázdnin.
Vedeli ste, že...
Čo stihnete navštíviť v okolí?
1. Bojnický zámok – Tento rozprávkový zámok, vzdialený asi 40 km od Čičmian, patrí k najnavštevovanejším v Európe. V 50. rokoch pod zámkom objavili jaskyňu. Obdivovať môžete 700-ročnú lipu a súčasťou areálu je aj zoo.
Inšpirované výšivkou
Vzory na čičmianskych dreveniciach sú neodmysliteľnou súčasťou tunajšej kultúry. Geometrické ornamenty sú inšpirované pestrou čičmianskou výšivkou. Zaujímavé je, že sa maľovali bez predkreslenia. Výzdoba pôvodne vznikla ako forma ochrany dreva. Natieranie vápnom, ale pôvodne aj bielou hlinkou chránilo drevo pred vlhkosťou, vplyvmi počasia, ale aj hmyzom. Kedysi sa ženy medzi sebou dokonca pretekali, ktorá bude mať krajšiu chalupu. Obľúbeným motívom bolo „sŕcko“, ale aj „kvietki, kohúti, zákrutki či baranie roški“.
