Rozprávali sme sa spolu o dlhom čakaní na otca jej dieťaťa, skrutkách v nohe aj o starnutí duše.
Dlhé roky ste boli súčasťou SuperStar či Hlasu Česko Slovenska. Ako to, že teraz sedíte v porote Talentu?
To sa stáva, život je zmena... Ľudia menia prácu, z doktorov sa stávajú kuchári, lebo človek sa vyvíja a stagnácia je smrť.
V spomínaných dvoch šou ste už boli zabehnutá. Bolo to pre vás teraz náročnejšie?
Bolo, ale bola to aj výzva. Nemala som skúsenosť s tým, z akých rôznych žánrov sem prídu ľudia a keď prišiel žonglér a ja som bola jeho výkonom nadšená, vedľa mňa sa už zívalo, lebo ich videli za tie roky množstvo a lepších. V tomto som trošku krivkala.
Sedíte na stoličke po Lucii Bílej, ktorá do toho dávala veľké emócie a empatiu. V tomto ste ju zastúpili?
Nedokážem robiť veci bez emócií. Obe sme narodené v znamení barana, emócie skrývať nevieme, bez nich by sme nemohli byť dobré speváčky.
