Rozprávali sme sa spolu o dlhom čakaní na otca jej dieťaťa, skrutkách v nohe aj o starnutí duše.
Dlhé roky ste boli súčasťou SuperStar či Hlasu Česko Slovenska. Ako to, že teraz sedíte v porote Talentu?
To sa stáva, život je zmena... Ľudia menia prácu, z doktorov sa stávajú kuchári, lebo človek sa vyvíja a stagnácia je smrť.
V spomínaných dvoch šou ste už boli zabehnutá. Bolo to pre vás teraz náročnejšie?
Bolo, ale bola to aj výzva. Nemala som skúsenosť s tým, z akých rôznych žánrov sem prídu ľudia a keď prišiel žonglér a ja som bola jeho výkonom nadšená, vedľa mňa sa už zívalo, lebo ich videli za tie roky množstvo a lepších. V tomto som trošku krivkala.
Sedíte na stoličke po Lucii Bílej, ktorá do toho dávala veľké emócie a empatiu. V tomto ste ju zastúpili?
Nedokážem robiť veci bez emócií. Obe sme narodené v znamení barana, emócie skrývať nevieme, bez nich by sme nemohli byť dobré speváčky.
Aký vplyv má na vašu spevácku kariéru dlhoročné porotcovanie v súťažných šou?
Myslím, že na začiatku to bol trochu problém. V Nemecku aj v Česku sa za to niektorí ľudia, ktorí robili porotcov, hanbili. Doba je však úplne iná. V Nemecku sa to napríklad zmenilo po tom, čo tam dorazil Hlas a malo to obrovský úspech, pretože v porote boli uznávaní muzikanti aj v undergroundovej scéne a naraz všetci prišli na to, že to má zmysel. Vždy ma veľmi štvalo, keď niekto tieto súťaže zhadzoval. Tu predsa nejde o to, že sa vyprodukuje super hviezda. Mnohí ľudia sa vďaka týmto súťažiam niekam dostanú. Muzikálové divadlá v Prahe sú ich plné. Prišli odniekiaľ, kde nič okrem talentu nemali a nemohli ho ani ukázať. A hoci v danej šou mnohí nevyhrali, skončili na piatom či dvadsiatom mieste, no otvoril sa im svet šoubiznisu. A sú šťastní a vďační, že sa im splnil sen.
Naplno ešte nie. Posledného pol roka pracujem viac, predtým som pol roka pracovala menej. Naďalej je mojou prioritou číslo jeden rodina, preto sa mi páčil tento projekt, lebo všetko sa natočí v krátkom bloku, potom je pauza a následne sa opäť niečo urobí.
Váš manžel spravil skvelú vec, rok zostal na materskej, čo je v našich končinách stále pomerne veľkou raritou...
A je to škoda. Klobúk dole, že s tým on nemal absolútne žiadny ego problém, lebo ten rok do rodinnej kasičky toho veľa nepriniesol. Som naňho ešte pyšnejšia, než keby bol nejakým úspešným manažérom a my by sme ho videli raz za mesiac.
Aké to bolo pre vás vracať sa vtedy domov, kde vás čakala rodinka?
Mala som z toho super pocit, pretože keď máte prácu a musíte dieťa dať niekomu mimo rodiny, je to horšie. Vedela som, že Maruška je v tých najlepších rukách a najväčšia výhra pod slnkom je môcť sa doma stretávať celá rodina. Aj keď som mala v Nemecku turné, išli obaja so mnou. Myslím, že to bolo veľmi užitočné pre vývoj našej dcéry, ale aj pre náš vzťah. Čím som staršia, o to viac vidím kvalitu života v tom čase, ktorý človek trávi spolu s ľuďmi, ktorých najviac miluje. V šoubiznise občas nie sme sami za seba. Keď sú na vás namierené kamery, nemôžete vystrčiť brucho, respektíve musíte mať perfektne urobenú manikúru. No keď sme spolu doma, nejde o to, ako vyzeráme, ale iba o to, že sme spolu, všetky šupky odpadajú a je tam ozaj len to čisté JA.
A ako si spomínate na obdobie „tvrdej“ materskej úplne na začiatku, keď ste boli otrokom svojho dieťaťa?
Krásne. Mne materstvo tak udrelo do hlavy, že som bola najšťastnejšia na svete. Škoda, že sme tých detí nemohli vytvoriť viac. Zato máme jedno absolútne úžasné, je s ním veľká sranda. Veľmi ma to posunulo. Ja som vlastne nikdy nechcela robiť kariéru, nechcela som byť v šoubiznise. Môžete sa spýtať môjho otca, ktorému som povedala: „Oci, mňa tie kamery nebavia. Síce spievanie je krásna vec, ale chcem si len žiť svoj život.“
Mne sa v živote všetko udialo, hoci som sa o to ani neusilovala. Jediné, o čo som sa usilovala, bola moja kapela. Myslela som si však, že v nej budem len ten rok, čo som pôvodne mala byť v Nemecku. No keď prišla Maruška, uistila som sa v tom, že kariéra je fajn, ale život je aj o niečom inom. Pred pár rokmi sme sa rozprávali s manželom a hovorili sme si, že vlastne nič nepotrebujeme. Nemusíme sa nikam hnať, stavať väčšie zámky, plniť väčšie garáže. Potom čítate príbehy o bohatých a úspešných, ktorí zostali sami a nešťastní. Mnohým mojim kolegyniam utieklo materstvo, lebo bol stále na všetko čas. Utiekli im partneri a keď dievčatá zostarli, už im nič neostalo.
Ale vám materstvo tiež takmer utieklo.
Pretože som bola dobré dievča. Deti som si priala už od tridsiatky, ale čakala som na muža, ktorý mi sám od seba povie, že ich chce tiež. Pamätám si, ako za mnou raz prišla matka jedného môjho priateľa a povedala mi, aby som vysadila antikoncepciu, lebo ona veľmi chce byť babičkou. To by som v živote neurobila. Radšej som čakala na muža, ktorý bude mať rovnaký sen o rodine, ako mám ja. A ten muž prišiel, keď som mala 37 rokov. Museli sme na seba dlho čakať.
Istý čas ste hovorili aj o adopcii. Na toto sa už necítite?
Ono to tak kolíše. Ešte sme sa o to úplne nezačali zaujímať. Tiež nevieme, či na to ešte máme vek, či sa to vôbec dá, alebo nedá. Možno porozmýšľame skôr o osvojení staršieho dieťaťa.
Váš manžel je gynekológom. Ako funguje? Hocikedy mu zatelefonujú, lebo na jeho pacientku to prišlo?
Nie, on už prestal pracovať v nemocnici, už je len na klinike a prácu má od - do a k pôrodom nechodí. Aj keď priznáva, že nemocnica mu chýba.
Vlani ste si počas leta nešťastne dochrámali nohu. Už je ako nová?
Stále som si nenašla čas ani odvahu dať si vybrať skrutky. Dokonca som si nakúpila o číslo väčšie topánky, lebo do starých sa mi nevojde noha. Tak premýšľam o tom, či tam tie skrutky nenechám...
Váš otec Petr Janda je dôkazom toho, že aj vo vyššom veku môže človek v rámci šoubiznisu fungovať na tej najvyššej úrovni. Myslíte, že na to raz tiež budete mať silu a chuť?
Záleží na tom, či vás ľudia chcú stále počúvať a druhá vec je, ako sa budem cítiť. Predtým som nerozumela tomu, čo sa hovorí, že starne len telo a duša je mladá. No už viem, že duša starne len vtedy, keď ju človek nechá zostarnúť. Otec hrá trikrát týždenne tenis, má dve malé deti, 70 vystúpení ročne. Je to aj tým, akými ľuďmi sa obklopujete. Ak okolo seba budete mať len ľudí, ktorí hovoria o pilulkách, je to problém. Tým, že sme muzikanti, stále sa stretávame s mladými, takže dúfam, že nemáme šancu mentálne zostarnúť.
Stíha si Petr Janda okrem otcovských plniť aj deduškovské povinnosti?
Ale áno. Máme chatu na rovnakom pozemku, kde otec žije, takže sa vídame často. Maruške vždy hrá na gitaru a spieva pesničky, to sa jej na ňom veľmi páči.
