O všetkých slovách sa búrlivo diskutuje a autori nápadu dokonca plánujú aj vydanie unikátneho slovníka.
Záleží im na tom, aby zachovali prešporácke nárečie. Skupinu Prešpurčina ešče nezgegla založil v novembri 2016 Ivor Švihran (28) z Bratislavy. „Pôvodne to vzniklo len tak spontánne, neformálne, povedali sme - zachyťme tie slová, kým tu ešte sú,” začal svoje rozprávanie Ivor. Spočiatku mal v skupine len pár kamarátov a známych, no postupne sa počet členov rozrástol na viac ako 1 300. Dnes sú medzi nimi aj ľudia zo zahraničia, ktorí po roku 1968 emigrovali do Kanady, Ameriky či do Švajčiarska. A podľa Švihrana patria medzi najaktívnejších členov.
Fanúšikovia skupiny každý deň pridávajú desiatky prešpuráckych výrazov. „Mnohé sa opakujú, ale podarilo sa nám už zozbierať slušný počet slov. Dokopy ich máme vyše 500,” prezrádza Ivor. Či sú slová ozaj prešpurské, testujú najlepšie samotní členovia. „Vždy sa strhne diskusia a keď je to hlúposť, rýchlo sa to ukáže,” povedal. Ako dodáva, aj v ich skupine sa občas objavia ľudia, ktorí si myslia, že len oni sú tí praví Prešporáci a ostatných urážajú. „Museli sme už niektorých vyhodiť,” priznal Ivor.
Prešporských slov nazbierali už toľko, že sa rozhodli vydať slovník. Vyjsť by mal na budúci rok. „Predtým ako pôjde do tlače, budeme musieť zoznam pretriediť, lebo sú v ňom aj slová, ktoré si nikto nepamätá. A, samozrejme, prejdeme ho aj s jazykovedcami,” uzatvoril. Okrem bratislavského slangu bude slovník obsahovať aj staré názvy bratislavských štvrtí, legendárne podniky a kiná.
Pôvod prešpurčiny
Reč starej Bratislavy najviac čerpala z nemčiny, maďarčiny a slovenčiny, keďže tieto tri národy tu žili vedľa seba. Slová vznikali často komolením a skracovaním. Vplývalo na ňu tiež trnavské nárečie a záhorácke a chorvátske dialekty.
Grajfni do tej kisne a žični mi kalafáč - viete, čo znamená táto veta?
.
.
.
.
.
Hrabni do tej debny a požičaj mi kladivo.
