Jordánsko je krajina viacerých starovekých skvostov, ale skalné mesto Petra je určite tým najvzácnejším. Ročne ho navštívi vyše milión turistov a dostalo sa právom na zoznam dodnes zachovalých siedmich divov sveta. Čím je Petra taká výnimočná?
Krásna pevnosť
Nejde len o krásu vytesaných stavieb, ale aj o príbeh tohto nevšedného miesta. Petru vybudovala v 3. storočí pred Kristom až v 1. storočí nášho letopočtu tajomná civilizácia kočovných Nabatejcov, ktorej pôvod môže siahať až k biblickému Ezauovi, synovi patriarchu Izáka. Hlavné mesto medzi pieskovcovými vrchmi vybudovali s cieľom kontrolovať obchodné cesty, lenže Petra nebola len takým obyčajným hlavným mestom. Už len vstup bol taký zložitý, že svojho času išlo o naozaj nedobytnú pevnosť. Do mesta sa dodnes ide po kilometer a pol dlhej prírodnej cestičke v kaňone, ktorý je na niektorých miestach široký len 2 metre!
Vesmír v meste
V čase najväčšieho rozmachu tu podľa archeológov žilo asi 30 000 ľudí. Dodnes sa však sporia o to, či bývali aj v obrovských kamenných stavbách. Väčšina je totiž toho názoru, že vytesané monumenty mali čisto náboženské poslanie. Malo ísť o chrámy, hrobky panovníkov či dokonca astronomické observatóriá. A obyčajní ľudia žili v hlinených domoch, ktoré za vyše dve tisícročia spláchla voda...
Hypotéza o spojitosti skalného mesta s astronómiou je naozaj vzrušujúca. Španielsky astrofyzik Juan Antonio Belmonte sa zameral na výskum stavby Ad-Deir, ktorá je známa aj ako Kláštor. Zistil, že do vnútra chrámu prenikajú slnečné lúče práve v okamihu, kedy nastáva zimný slnovrat. A podobné súvislosti zistili aj pri ďalších vytesaných stavbách v Petre. „Tieto pamiatky sú ako úžasné laboratóriá, v ktorých sa stretávajú Slnko, Mesiac a hviezdy s okolitou krajinou,“ vysvetlil. Napríklad Umova hrobka má vchod namierený na bod, kde zapadá slnko v čase rovnodennosti. A v čase zimného a letného slnovratu svietia lúče do rohov vnútorných priestorov hrobky.
Faraónsky poklad
Zatiaľ čo známu Petru chodia obdivovať turisti z celého sveta, archeológovia pátrajú potom, čo je skryté. Merania naznačujú, že je tam ešte množstvo podzemných chodieb a priestorov. Dodnes sú schované pod tonami naplavenín a sutín, ktoré sem za dve tisícročia naniesla voda.
Jedna legenda dokonca hovorí aj o faraónskom poklade ukrytom v jednej z hrobiek. Tých sa dodnes našlo vyše 800 a v niektorých boli pochované desiatky ľudí. Ich príbeh dnes ešte ani zďaleka nepoznáme...