Jedným z nezabudnuteľných hrdinov je určite francúzsky herec Pierre Richard (84). Toto je jeho skutočný príbeh. Strapaté kučeravé vlasy, veľký pehavý nos a vypúlené oči... A jeden malér za druhým! Takto sme si obľúbili francúzskeho herca Pierra Richarda, ktorý už naveky bude „veľkým blondínom“. A nemotorného popletu hral tak presvedčivo, že sa natískala otázka: to je fakt taký aj v skutočnosti? Veď zistite!
Bez otca
Pierre Richard sa narodil 16. augusta 1934 v meste Valenciennes na severe Francúzska. Pochádza z dobrej rodiny, o čom svedčia ďalšie mená zapísané v rodnom liste – Maurice Charles Léopold Defays. Jeho otec bol priemyselník, ktorý rozhádzal rodinné dedičstvo a nebol to práve zodpovedný človek.
Od rodiny odišiel ešte pred Pierrovým narodením a uvideli sa náhodou, až keď mal chlapec sedem rokov. „Bol to šarmantný človek, duchovný, výborný kamarát, ale najmä to nebol ideálny manžel a ešte menej otec,“ vyznal sa Richard v knihe spomienok Neviem nič, ale poviem všetko. „Môj otec mal iné starosti ako mňa – lov, jazdenie na koni, ženy a autá.“ Okrem matky ho tak vychovávali najmä dvaja starí otcovia.
V nemilosti rodiny
Vyrastal na rodinnom zámočku a mal prepychové, ale o to nudnejšie detstvo. Po štúdiu na lýceu ho poslali do internátnej školy a v roku 1953 prišiel za mamou, ktorá žila v Paríži. V hlavnom meste začal chodiť na dramatické kurzy a chcel byť hercom. Lenže rodina trvala na tom, že musí ovládať poriadne remeslo.
Za to, že tvrdohlavo trval na herectve, ho dokonca na čas vydedili. „Vôbec ma nechápali a mali o mňa strach. Mysleli si, že zo mňa bude chudák a že celý život budem trieť biedu. Trvalo 10-15 rokov, kým si moje meno prečítali na plagátoch a až potom si prestali o mňa robiť starosť,“ spomínal. Pod tlakom rodiny sa predsa len vyučil za fyzioterapeuta, ale popritom účinkoval v parížskych kabaretoch, kde si ho všimli aj televízni a filmoví tvorcovia.
Sám sebou
Prvú väčšiu filmovú rolu dostal v roku 1967 vo filme Šťastlivec Alexander, kde mal stvárniť parašutistu. Richard režiséra presvedčil, aby to mohol zahrať trocha pomätene, a tak tvorcovia objavili jeho komický potenciál. V roku 1970 prišiel prelomový film Roztržitý, ku ktorému napísal aj scenár.
„Ako som sa dostal k filmu Roztržitý? Jednoducho, sám som veľmi roztržitý. Prvý film, ktorý píšete, je vždy tak trocha autobiografiou. Najmä, ak rolu píšete sám sebe,“ priznal krátko po premiére. Príbeh mladíka, ktorý nastúpil do reklamnej agentúry a vyrába jeden problém za druhým, tak odštartoval jeho hviezdnu kariéru.
Pierre Richard je skrátka vo filmoch chodiaca katastrofa a všetci sa na tom zabávajú. Sám to vysvetlil takto: „Myslím, že som pesimista, ktorý je zábavný. Nie som čierny pesimista. Napriek tomu mám však skôr čierny pohľad na veci. Takto si interpretujem absurditu života. Napríklad – padnem do vody a vyjdem z nej. Ale štyridsať iných ľudí by sa na mojom mieste utopilo. Ja však túto katastrofu nepredlžujem, otrasiem sa a smerujem k ďalšej.“
Nasledoval film Život plný malérov a najmä v roku 1972 Veľký blondín s čiernou topánkou a o dva roky neskôr Návrat veľkého blondína. V týchto príbehoch hral huslistu Françoisa Perrina, ktorý sa ocitne v osídlach zločinu a tajných služieb. Mimochodom, postavu s menom François Perrin stvárnil ešte v zopár filmoch, hoci tieto úlohy nemali nič s veľkým blondínom.
Priateľ Gérard
V Richardových filmoch však nešlo vždy iba o gagy a prvoplánovú srandu. Najviac sa to ukázalo vo filme Hračka z roku 1976. Je to príbeh o bežnom nešťastníkovi, ktorého si v luxusnom obchode vyhliadne rozmaznané bohaté decko a kúpi si ho ako hračku. Celé je to o tom, ako peniaze menia charakter bohatých, ale aj chudobných a vznikol z toho veľmi citlivý príbeh.
V 80. rokoch si v bravúrnych komédiách zahral s Gérardom Depardieuom – ide o filmy Kopyto, Otec a otec a Utečenci. Vraj sa nerozišli úplne v najlepšom. Keď išiel Richard nakrúcať na Kubu dokument o Fidelovi Castrovi, Depardieu mu vytkol, či sa nehanbí ísť za diktátorom. „A o desať rokov neskôr s ním on sám robil obchody s ropou! Gérard ide tam, kde sú peniaze. Je mimo noriem, nemôžeme ho teda posudzovať ako bežného človeka. Mám však preňho veľkú slabosť,“ povedal pre magazín Objectif Cinéma.
Neskoršie filmy Pierra Richarda veľmi nezarezonovali. v posledných rokoch cestuje s vlastným divadelným predstavením. A na staré kolená rekapituluje... „Niekedy, keď pozerám filmy, v ktorých som hral alebo v nich hrali moji priatelia, si hovorím – už tu nie je, už tu nie je, už tu nie je... Diváci si môžu hovoriť to isté, ale oni ich poznali iba ako hercov, zatiaľ čo pre mňa je to kamarát alebo kolega z práce,“ povedal v jednom rozhovore.
Manželky
Vo filmoch stvárňoval nesmelých mužov a zamindrákovaných popletov, ale vždy sa mu nakoniec podarilo zbaliť krásnu ženskú. Veď si spomeňte napríklad na herečku Mireille Darc z Blondína. A donchuanom bol Pierre Richard aj v reálnom živote. Doteraz sa vo Francúzsku vedú polemiky, či bol ženatý dva alebo tri razy, či nie náhodou až štyrikrát. O počte mileniek už ani nehovoriac.
Prvýkrát sa oženil v roku 1960 s tanečníčkou Danielle Minazzoli, s ktorou má dvoch synov – Oliviera a Christopha. Obaja sú skvelí hudobníci a sprevádzajú otca na jeho divadelných predstaveniach, jeden na saxofóne, druhý na kontrabase. Potom mal herec ešte ďalšiu manželku, možno aj dve, z toho jedna mala byť Maročanka Aisha Zazar... Isté je však to, že od roku 1996 je po jeho boku bývalá brazílska modelka Ceyla Lacerda.
Pán vinár
Ďalšou jeho láskou je už 40 rokov alkohol, konkrétne víno. Ešte skôr ako Depardieu kúpil vinohrad v regióne Languedoc na juhu Francúzska a vo svojom vinárstve ročne vyprodukuje 80-tisíc fľašiek lahodného moku.
„Víno je láskou, s ktorou som nerátal. Ale odvtedy čo som sa do toho pustil, robím to najlepšie, ako je možné. Víno má rovnakú úlohu ako film – rozdávať ľuďom radosť a najlepšie kolektívne,“ vyznal sa herec, ktorý je napriek svojim 84 rokom stále vitálny. „Nerobím nič extra, aby som bol vo forme. Športoval som, ale nie som sám, nebol som alkoholik, hoci som si užíval... Myslím, že mám šťastie.“
Jeho naj filmy
1970 Roztržitý
1972 Život plný malérov
1972 Veľký blondín s čiernou topánkou
1973 Neviem nič, poviem všetko
1974 Návrat veľkého blondína
1974 Horčica mi stúpa do nosa
1976 Hračka
1978 Som nesmelý, ale liečim sa
1980 Rana dáždnikom
1981 Kopyto
1983 Otec a otec
1984 Dvojičky
1986 Utečenci
1988 Naľavo od výťahu
2003 Robinson Crusoe
