Vyplýva to z pozorovaní Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Napríklad v Hurbanove, kde sa pozoruje počasie od roku 1871, skončilo tohtoročné meteorologické leto (teda obdobie od 1. júna do 31. augusta) ako štvrté najteplejšie. Jeho priemerná teplota bola 22,3 stupňa Celzia, čo je asi plus 2,8 stupňa Celzia nad dlhodobým storočným priemerom 1901-2000. Na východe Slovenska bolo ešte teplejšie, v Košiciach malo leto teplotnú odchýlku až plus 3,5 stupňa Celzia, čím sa zaradilo na prvé až druhé miesto v histórii meraní. Podobne tomu bolo aj na iných miestach Slovenska, kde tohoročné leto skončilo v prvej päťke najteplejších liet vrátane Oravy a tatranskej oblasti.
"Mimoriadne teplé leto bolo spôsobené mohutným hrebeňom azorskej tlakovej výše, ktorý sa vysúval hlboko do vnútrozemia európskeho kontinentu a blokoval tak prílev chladnejšieho vzduchu z Atlantického oceánu. Zároveň od juhozápadu prúdil do našej oblasti teplý vzduch," uviedol pre TASR klimatológ Pavel Matejovič.Tohtoročn é leto sa pritom nevyznačovalo prekonávaním teplotných rekordov. Absolútne prvenstvo si zatiaľ stále drží teplota 40,3 stupňa, ktorú namerali v Hurbanove 20. júla 2007. Rekordná však bola toho roku dĺžka obdobia, počas ktorého horúčavy panovali. Práve to sa podpísalo pod vysokú priemernú teplotu letného obdobia.
"Aj keď počas leta neboli prekonané teplotné extrémy – maximum bolo 'len' do 37 stupňov Celzia – bola pozorovaná mimoriadne dlhá vlna horúčav. Od 23. júla až do 25. augusta každý deň na niektorej zo staníc na území Slovenska vystúpila teplota nad 30 stupňov Celzia. Takýchto dní teda bolo až 34 za sebou. Rekordy však padali aj na jednotlivých staniciach, napríklad v Somotore na východe Slovenska zaznamenali bez prerušenia až trojtýždňovú sériu tropických dní, čiže dní s teplotou 30 a viac stupňov," dodal Matejovič.
Vlna horúčav môže byť podľa neho definovaná na základe rôznych kritérií, no vo väčšine definícií je kľúčová hraničná hodnota 30 stupňov Celzia. "Musí sa za sebou vyskytnúť najmenej päť dní, keď maximálna teplota vystúpi aspoň na 30 stupňov Celzia. Pritom by aspoň v jeden deň mala teplota dosiahnuť až 35 stupňov Celzia," vysvetlil klimatológ.
Počasie, ktoré je mimoriadne teplé na danú ročnú dobu, pretrváva už od apríla, čo podľa odborníkov nie je typické pre klimatické podmienky Slovenska. Ďalšou zvláštnosťou, ktorá sa však vyskytuje čoraz častejšie, je nerovnomerné rozloženie zrážok v letnom období. Napríklad Bratislava zaznamenala tento víkend silné búrky spojené s intenzívnymi zrážkami. Ulice tu boli zaplavené už druhý raz počas leta. Prvýkrát sa tak stalo 6. júna, no medzitým pretrvával skôr deficit vlahy. "Teplý vzduch sa správa ako špongia. Čím je teplejší, tým môže absorbovať viac vodnej pary. Preto sa vďaka vysokým teplotám dostalo množstvo vodnej pary do vzduchu a na viacerých miestach Slovenska sa vyskytli búrky s prívalovými dažďami," povedal klimatológ.
"Tie spôsobovali na viacerých miestach problémy, voda nestačila vsakovať do zeme alebo odtekať kanalizáciami, vylievala sa z korýt vodných tokov alebo sa hromadila na rozsiahlych plochách. Zrážky boli naozaj značne nerovnomerne rozložené, niekde spadlo veľa zrážok, na iných miestach panuje sucho. Na juhozápadnom Slovensku sa vyskytli lokality, kde za prvé dva septembrové dni napršalo až 120 milimetrov zrážok, čo je dvakrát toľko, ako spadne normálne za celý september. No na východe Slovenska sa v tom istom čase žiadne zrážky nevyskytli, navyše tam teploty stále dosahujú 30 stupňov Celzia, čo krajinu ešte viac vysušuje."
Trend, keď sa sucho strieda s prívalovými dažďami, ale aj fakt, že zažívame už len teplotne nadnormálne letá, patria podľa klimatológa k príznakom klimatickej zmeny. Posledné studené leto sme na Slovensku mali v roku 1984. Od roku 1990 sú všetky leta nadpriemerne teplé. Takisto z globálneho hľadiska boli roky 2015, 2016 a 2017 najteplejšie v histórii.
