Dlh pochádza ešte z roku 1992, keď mu ukradli občiansky preukaz. Jedinou možnosťou je obrátenie sa na súd, lenže na to Ivanovi chýbajú peniaze.
Ivanovi Gábrišovi (56) ukradli v roku 1992 občiansky preukaz. Na celú situáciu by bol zabudol, keby sa zrazu nevynorila exekúcia. „Prvý raz to bolo v roku 2002 v slovenských korunách. Sumu mi exekútor strhol aj so všetkými úrokmi a poplatkami. Vtedy som sa s tým nejako zmieril, išlo vraj o nejaký dlh zo Slovenskej sporiteľne,“ ukazuje exekučný titul. Ako dlžník na ňom figuruje ešte jeden muž, ktorého Ivan v živote nevidel a netuší, kto to je. Sám však nevie, prečo to vtedy neriešil. „Mal som iné starosti a nebola to veľká suma,“ prizná si chybu.
Šok nastal, keď mu prišla tento rok ďalšia exekúcia na rovnakú sumu. „Exekútorka vo Vrábľoch mi nevedela povedať, za čo je, lebo ju zdedila po zaniknutej spoločnosti na vymáhanie dlhov,“ krúti hlavou Ivan. A exekučné tituly na 56,10 eura sa začali množiť, pribudli úroky z omeškania, trovy súdneho konania a náklady navrhovateľa. „Od apríla mi strhávajú a neviem, za čo a koľko to bude. Exekútorke sa neviem dovolať ani ju nájsť,“ hovorí nešťastný Ivan. „Súdnu exekútorku odvolali, jej nástupca ešte neprebral všetky spisy,“ povedala Stanislava Kolesárová, hovorkyňa komory exekútorov a dodáva, že určite mu prišlo rozhodnutie zo súdu - rozsudok alebo platobný rozkaz, proti ktorému mohol podať odvolanie. Ivan však o rozhodnutí nevie, lebo zmenil bydlisko. Navyše advokáta treba zaplatiť, na čo Ivan nemá peniaze. „Nemám z čoho žiť a teraz ani netuším, dokedy to bude trvať,“ vzdychol si na záver.
Riešením je trestné oznámenie
Stanislava Kolesárová, hovorkyňa komory exekútorov
Mal by sa obrátiť na príslušný súd, ktorý o exekúcii rozhodol, so žiadosťou o nahliadnutie do spisu. Mal by sa obrátiť na advokáta a s ním potom podať trestné oznámenie. V tomto prípade však nie je isté, že uspeje. O záležitosť sa začal zaujímať neskoro, dokazovanie je náročné.
