Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dva dni pred tým, ako britská premiérka Theresa Mayová obvinila agentov ruských tajných služieb z vykonania útoku novičkom na Skripaľovcov, dekrét, na základe ktorého sa stali informácie o agentoch na voľnej nohe vykonávajúcich prácu pre ruské zahraničné spravodajské služby štátnym tajomstvom.
Uviedol to v stredu britský denník The Guardian. Predtým boli za štátne tajomstvo považované iba informácie o riadnych zamestnancoch, napísala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti, ktorá v pondelok informovala o Putinovom podpísaní predmetného dekrétu.
Mayová v dolnej komore britského parlamentu v stredu vyhlásila, že Alexandr Petrov a Ruslan Boširov, ktorých londýnska Metropolitná polícia označila za predpokladaných páchateľov útoku v Salisbury, pracovali pre ruskú vojenskú rozviedku známu pod názvom Hlavná spravodajská služba (GRU). Britská polícia tvrdí, že ich mená sú falošné, hoci muži cestovali na pravé ruské pasy.
Napriek tomu, že oficiálnou zahraničnou spravodajskou službou Ruska je iný špionážny úrad - Služba zahraničnej rozviedky (SVR) -, GRU má poverenie vykonávať operácie v celom svete. Podľa expertov boli zamestnanci GRU nasadení aj v konfliktoch v Sýrii či na Ukrajine. Úrad sa spomína aj v súvislosti so zasahovaním Ruska do amerických prezidentských volieb.
Ruskí činitelia Mayovej vyjadrenie odsúdili. "Mená, rovnako ako ani fotografie zverejnené v médiách, nám nič nehovoria," povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Dodala, že Moskva požiadala britskú ambasádu, aby umožnila preskúmať záznamy odtlačkov prstov; tie musia ruskí občania poskytnúť na získanie britských víz.
Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov ešte pred stanoviskom tzv. Scotland Yardu uviedol, že Moskva opakovane ponúkla Londýnu spoluprácu pri vyšetrovaní kauzy Skripaľ, ale odpoveďou jej bolo iba "odmietnutie alebo ticho".
Bývalý ruský špión Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julija sa stali 4. marca v anglickom meste Salisbury terčom útoku, pri ktorom bola podľa tamojších vyšetrovateľov použitá nervovoparalytická látka novičok, vyvinutá v 70. a 80. rokoch v bývalom Sovietskom zväze. Skripaľovci útok prežili. Londýn pripísal zodpovednosť za túto otravu Moskve, ktorá to však rozhodne popiera.
