Infarktov v posledných rokoch podľa lekárov mierne ubúda, hlavne u žien. Pokles bude zrejme pokračovať aj tento rok. Mužov postihuje infarkt v priemere okolo 58. roku, ženy až o desať rokov neskôr. Výnimkou ale nie sú ani mladší, povedali novinárom zástupcovia Českej kardiologickej spoločnosti. Choroby obehovej sústavy sú v Česku najčastejšími príčinami úmrtí, v roku 2015 zabili 45 percent mužov a 50 percent žien.
"U žien boli ešte v roku 2010 choroby obehovej sústavy príčinou 56 percent úmrtí, u mužov nie je pokles tak výrazný," uviedol Miloš Táborský, prednosta 1. internej kardiologickej kliniky Fakultnej nemocnice a Univerzity Palackého v Olomouci a predseda výboru Českej kardiologickej spoločnosti. Pribúda podľa neho aj pacientov do 35 rokov, mladší pacienti sú často silní fajčiari.
Viac ľudí ako infarktu podľahne takzvanej ischemickej chorobe srdca. Ide o nedokrvenie srdcového svalu a postupné odumieranie jeho častí. Najčastejšou príčinou je kornatenie tepien, ukladanie tuku do stien ciev a ich upchávanie. Môže byť príčinou aj srdcového zlyhania, teda stavu, kedy srdce nezvláda okysličovať krv.
Oproti tomu infarkt je úmrtie časti srdcových buniek po náhlom uzávere tepny. "Krv nemôže okysličovať časť srdcového svalu. Ak to trvá viac ako 20 minút, srdcové bunky začínajú odumierať a vzniká infarkt," vysvetlil Táborský. Príznakom je silná tlaková bolesť za hrudnou kosťou, prípadne medzi lopatkami. Môže byť aj dýchavičnosť a dočasná strata vedomia.
Lekári predpokladajú, že ešte pred príchodom privolaných záchranárov zomrie asi tretina postihnutých. Celková úmrtnosť tých, ktorí sa dostanú do starostlivosti lekárov, je asi tri percentá. Najdôležitejšie je podľa odborníkov skrátiť na minimum čas od infarktu po zásah lekárov. Záchranári preto často urobia vyšetrenia EKG priamo na mieste a potom vezú pacienta nie do najbližšej nemocnice, ale rovno do špeciálneho centra.
V Česku ich je 22. Pacienti z celej krajiny sú na sále v priemere za 2,5 hodiny. "Rýchly zásah spolu s modernou farmakologickou liečbou vedie k nízkej úmrtnosti," povedal Petr Kala z Internej kardiologickej kliniky FN Brno a Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.
Väčšine pacientov lekári urobia takzvanú koronárnu intervenciu, kedy sa pacientovi vpichom cez kožu zavedie do cievy nafukovací balónik, ktorý ju rozšíri, a následne takzvaný stent, trubička z kovového pletiva, ktorá ju udrží otvorenú. Zákrok trvá najčastejšie okolo 24 minút. Za tri až päť dní môže pacient odísť z nemocnice domov.
Kľúčové pre návrat do normálneho života je podľa odborníkov užívanie predpísaných liekov a dodržiavanie ďalších opatrení. Zásadné je prestať fajčiť, podľa Táborského to prognózu po infarkte zlepšuje až o polovicu. Lekári odporúčajú tiež pravidelný pohyb, aspoň hodinu denne. Nemusí byť hodina v kuse, stačí aj chôdza. Vhodné je tiež aspoň o desatinu znížiť svoju hmotnosť a dodržiavať diétu.
"Veľa pacientov je zo začiatku vystrašená, ale postupne ochota lieky užívať klesá," dodal Táborský. Často ich užívajú viac, tiež na riedenie krvi alebo na zníženie cholesterolu. U väčšiny pacientov sa podľa neho stav vráti prakticky k normálu, asi pätina má následky s väčším rizikom arytmie alebo rozvoja srdcového zlyhania.
Podľa Táborského by bolo vhodné, keby v každom kraji existovalo zariadenie, ktoré by sa o prepustených pacientov ďalej staralo nielen po zdravotnej, ale aj sociálne stránke. Takéto monitorovacie centrum by ich mohlo sledovať aj s pomocou moderných technológií. O ich vytvorení jedná Česká kardiologická spoločnosť aj s ministerstvom zdravotníctva.
