Aké boli svadby známych Slovákov? Tajný sobáš aj zablatení mladomanželia

Dušan Grúň (76) a Majka (70): Zablatení mladomanželia

52 rokov manželmi

Spoznali sa v marci 1966 v bratislavskej Mladej garde pri hudbe. Dvadsaťštyriročný Dušan tam prišiel za kamarátmi muzikantmi, osemnásťročná Majka sa prišla do mládežníckeho klubu zabávať. „Duško sa mi veľmi zapáčil, a keď sa nám oči stretli, prebehla medzi nami povestná iskra. Vymyslela som si, že pôjdem k muzikantom a poprosím ich, či by mi napísali text na pieseň You are my destiny, ktorú spieval Paul Anka. O nejaký čas ho Dušan priniesol k nášmu stolu a pozval nás s kamarátkou do baru v hoteli Devín. Dovtedy som ani len netušila, že je spevákom,“ spomína pani Grúňová.

O mesiac neskôr sa už zasnúbili a 18. novembra toho istého roku sa aj vzali. „Na svadbe v hoteli Devín sme mali asi 60 hostí a namiesto kapely nám hral magnetofón. Ale bolo tam viacero Dušanových kamarátov, spevákov a muzikantov,“ vraví Majka. „Po hostine sme nadránom s Majkou kráčali ruka v ruke cez židovskú štvrť Vydrica na Koziu ulicu. Pršalo, boli sme mokrí, zablatení, ale šťastní,“ spomína spevák.

 

Dušan (70) Tarageľ a Vierka († 57): Čakali osem rokov

33 rokov manželmi

S pani Vierkou, ktorá bola v skutočnosti krstená ako Veronika, sa herec Dušan Tarageľ spoznal ešte na gymnáziu v Martine. „Chodili sme spolu osem rokov a dohodli sme sa, že najskôr skončím štúdium na VŠMU, potom si nájdem miesto v divadle a dokončím rok vojenčiny. Vzali sme sa v roku 1973. Na svadbe bolo asi 50 ľudí, väčšinou z rodiny, a konala sa na chate Neografie v Sučanoch pri Martine. Veľmi milo ma prekvapilo, že nám tam prišli zagratulovať aj spolužiaci z martinského gymnázia,“ spomína herec, ktorý je už 11 rokov vdovcom a s manželkou vychovali dve dcéry, Barborku a mladšiu Veroniku.

Pavel (77) Traubner a Katarína (72 ): Láska z nemocnice

44 rokov manželmi

Kde inde by známy neurochirurg mohol spoznať lásku svojho života ako v nemocnici?! „Pracoval som na neurologickej klinike a ona na kožnej klinike v alergiologickom laboratóriu. Keďže sa mi páčila, tak som jej ponúkol, že ju budem pozývať na obedy do internátu na Šoltésovej ulici, kde som sa chodil stravovať za 2,60 Kčs. Moja manželka tvrdí, že to prijala, a tým som ostal u nej na obedy po celý život,“ smeje sa lekár, ktorý si Katarínu vzal v októbri 1974.

„So svadbou sme to nepreháňali. Bola primeraná našim ekonomickým aj ľudským možnostiam. Ani manželka, ani ja sme už nemali otcov, na svadbe boli len mamy. Bolo nás okolo 30 a pohostenie bolo v hoteli Devín. Časť svadobčanov bola z kliniky a časť z mojich redukovaných príbuzných, žiaľ,“ hovorí Traubner, ktorý prišiel o veľkú časť rodiny počas holokaustu.

„Na našej svadbe sa udialo viacero zaujímavých vecí... Pamätám si, že jeden môj priateľ - známy herec, v krátkom čase vypil množstvo whisky a potom každú pol hodinu chodil okolo svojej manželky na balkón a telefonoval jej, že ešte nepríde domov. Vôbec si nevšimol, že je na svadbe aj s ňou,“ dodáva so smiechom.

Jozef (69) Banáš a Mária (65): Plač z účesu

46 rokov manželmi

Manželia Banášovci sa zoznámili počas prázdnin na Spišskom hrade v auguste 1969. „Mala som šestnásť a pol a manžel dvadsať rokov, boli sme na brigáde vysokoškolákov a na hrade sme pomáhali archeológom. Bola to jedna z posledných slobodných brigád, kam prišli pomáhať študenti z celej Európy. Boli z Belgicka, Anglicka, Francúzska... Keďže som na ŠUP-ke študovala keramiku a chcela som si cvičiť angličtinu, prihlásila som sa, Jozef zasa robil vedúceho tábora a padli sme si do oka,“ spomína pani Banášová. „Po prázdninách som prišla do Bratislavy a začali sme spolu chodiť. Naraz sme skončili školu, manžel vysokú, ja strednú a v júli 1972 sme sa vzali.“

Svadba bola v Prešove u nevesty, ktorá mala vtedy 19 rokov a ženích 23. „Na východniarov to bola len stredná a veľmi pokojná svadba. Prvý raz v živote som bola vtedy u kaderníčky, keď som sa od nej vrátila, tak som sa dve hodiny s plačom rozčesávala,“ smeje sa dnes pri spomienke. „A navyše na miestnom národnom výbore, kde nás oddávali, napísali manželovi do občianskeho preukazu v kolónke zmena stavu - vydatá!“

Oldo (84) Hlaváček a Boženka (80): Svadbu utajili pred rodičmi

61 rokov spolu

Na tom, ako sa manželia Hlaváčkovci zoznámili, sa dnes len schuti smejú. „Keď som chodil na VŠMU, tak som sa občas chodieval učiť do Umeleckej záhrady pri Dunaji. Hrala tam muzika a cez parket prešlo dievča. Hovorím si, to musí byť zázrak! Ale keďže som sa hanbil, poslal som kamaráta, aby mi s ňou dohodol tanec,“ vraví s úsmevom herec a pridáva sa aj jeho manželka: „Mala som vtedy 17 rokov. Počas nášho tanca som si v duchu vravela, že je to pekné nemehlo, lebo nepovedal ani slovo. Aj rande s ním mi musel dohodnúť jeho spolužiak!“

Nakoniec sa Hlaváčkovci predsa len v roku 1957 dopracovali až k svadbe. Oldo mal 23 rokov, Božka 19. „Brali sme sa tajne ešte ako vysokoškoláci na úrade s dvoma svedkami. Samozrejme, po čase sme to museli pred rodičmi priznať a mali sme cirkevný sobáš v bratislavskom Modrom kostolíku, kam nám prišli zagratulovať aj moji pedagógovia a herci Slovenského národného divadla Július Pántik († 80), Ondrej Jariabek († 79), František Dibarbora († 71)... Hostinu sme mali u manželkiných rodičov v byte na Obchodnej ulici a bolo nás tam asi dvanásť, ale len dočasne, pretože v noci sa u nás zastavili traja nahnevaní žandári, ktorí boli zvedaví, čo sa to u nás robí, keď sme takí hluční. Nakoniec z nich boli najhlasnejší speváci v celej Bratislave,“ smeje sa Hlaváček.