Tender na letecký systém prebehol bez verejnej súťaže. Štát vtedy priamo oslovil tri spoločnosti, ktoré predložili svojé cenové ponuky. Akciovka Ales bola ochotná systém dodať za 500 000 €, eseročka R-SYS požadovala necelých 600-tisíc. Zákazku napokon dostala Willing a.s., hoci si vypýtala 1.4 milióna eur, teda takmer trojnásobok toho, čo konkurencia.
Ministerstvo na utajenie zmluvy využilo výnimku pre armádne kontrakty, podľa ktorej sa nákup zbraní a vojenského materiálu nemusí zverejňovať. Firma Willing je spájaná s Ficovým osobným priateľom, Miroslavom Výbohom. Vplyvný zbrojár a lobista vo firme podľa verejných záznamov pôsobil v rôznych funkciách už od roku 1998, naposledy tam figuroval v roku 2011 ako predseda dozornej rady.
Klinčák vystúpil na tlačovej konferencii zorganizovaj nadáciou Zastavme korupciu. Podľa jeho slov firma Willing síce zákazku dostala, ale posunula ju ďalej a objednávku nakoniec vybavovala firma R-SYS, teda spoločnosť, ktorá pôvodne ponúkla takmer trojnásobne nižšiu sumu, no zákazku napriek tomu nedostala. Konateľom subdodávateľskej R-SYS bol v tej dobe Ján Hoľko, súčasný generálny tajomník služobného úradu ministerstva obrany.
„Nechal som si vypracovať právnu analýzu, ktorá ukázala, že došlo k hrubému porušeniu zákona o verejnom obstarávaní,“ povedal Klinčák, ktorý vraj opakovane žiadal ministerstvo o preverenie zakázky. Podľa kontrolórov však bolo všetko v poriadku. „Mám za to, že pokiaľ by bola verejná súťaž vyhlásená na tento systém, tak v tom čase mohlo ministerstvo ušetriť takmer jeden milión eur," dodal.
Klinčák je bývalým dôstojníkom. Na rezorte obrany pôsobil do roku 2016, v súčasnosti je zamestnancom ministerstva vnútra. O svojich podozreniach informoval i súčasného ministra obrany Petra Gajdoša, z ktorého reakcie mal spočiatku dobrý dojem, no napokon s prípadom nepohol, a preto sa obrátil aj na šéfa SNS Andreja Danka. Oznamovateľ sa stretol aj so samotným Hoľkom, ten však v osobnom rozhovore všetko poprel.
Prípad z čias Ficovej druhej vlády sa dostal nakoniec až na stôl Najvyššieho kontrolného úradu, ktorému sa nepozdával spôsob obstarávania bez verejnej súťaže. Podnet preto posunul Národnej kriminálnej agentúre (NAKA). Tá žačala vyšetrovanie pre podozrenie z trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a dražbe.
Ministerstvo obrany na podozrenia reagovalo prostredníctvom tlačovej správy v ktorej naznačuje, že Klinčák nahlásil korupciu tendenčne, až po hádke so svojím šéfom. "Pán Maroš Klinčák sa mohol so svojimi podozreniami kedykoľvek obrátiť na orgány činné v trestnom konaní, čo bolo zároveň aj jeho povinnosťou. Uvedený obchod sa realizoval ešte v roku 2012 za predchádzajúceho vedenia, avšak zaujímavé je, že mu začal vadiť až v roku 2016, teda o štyri roky neskôr. A to práve v čase, keď sa dostal do sporu s priamym nadriadeným. Dovtedy štyri roky nijako nekonal, nenapísal jedinú sťažnosť a nijako neupozornil na podozrenie z netransparentného konania. Napriek tomu boli jeho podozrenia v roku 2016 riadne preverené inšpekciou Sekcie kontroly, a to dokonca opakovane. Ani v jednom prípade nedospela komisia k záveru, že by išlo o netransparentné konanie. Ubezpečujeme však, že ministerstvo obrany poskytne pri vyšetrovaní plnú súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní. Súčasný generálny tajomník MO SR Ján Hoľko sa v spomínanom kontrakte nikdy osobne neangažoval a odmieta akékoľvek prepojenie a spájanie jeho osoby s týmto obchodom. Informácie, ktoré dnes zazneli na tlačovej konferencii boli zavádzajúce a vytrhnuté z kontextu."
