Všetci boli výborní brankári, a do bránky zamieril aj Markov mladší brat Patrik (16). Ako na jeho začiatky spomína otec a ako prežíval zápas s Islandom?
Kedy sa Marek začal venovať futbalu?
Marek začal trénovať, keď mal osem rokov, a hneď ako prišiel na ihrisko, sa postavil do brány. Nemal vôbec tendencie ako väčšina chlapov, že by sa stal útočníkom.
Vy sám ste bývalým brankárom, takže ste mu asi išli vzorom.
My to máme asi v DNA, lebo aj jeho dedo, môj otec, bol výborným brankárom, a jeho mladší brat Patrik (16) teraz trénuje pod mojím vedením v Zemplíne Michalovce.
Znamená to, že nám rastie ďalší talent?
Momentálne rokujeme s klubom v Anglicku, kam by mal ísť, čiže ide v šľapajach svojho brata. Podrobnosti však zatiaľ nechcem ešte rozprávať.
Videli ste v Markovi talent od začiatku?
Áno, trénoval som ho od úplného začiatku až do 16 roku, keď odišiel do Anglicka.
V zápase s Islandom sa blysol excelentnou hlavičkou, to je na brankára dosť nevídané.
Mňa to neprekvapilo. Bol vždy dravý za loptou a to, čo urobil v zápase s Islandom, robieval aj v mládežníckych kluboch. Keď sa rozhodoval zápas, vždy sa natlačil dopredu a dával góly, veľa dal aj z penált.
Ako ste prežívali zápas? Boli to poriadne nervy...
Utorňajší zápas som veľmi prežíval a bol som šťastný, že sa to skončilo happyendom. Hneď po zápase som Markovi poslal SMS, nemal som s ním čas ani volať, nechal som ho, nech si užije oslavy so spoluhráčmi.
Budete mať príležitosť stretnúť sa s ním aj osobne?
Neviem, kedy mu zagratulujem osobne, pretože odletel hneď do Anglicka, kde hrajú v sobotu zápas. Ale keď príde na Slovensko, určite si pôjdeme niekam sadnúť a rozoberieme to dopodrobna.