Prvé stretnutia s opozičnými stranami sa uskutočnia v pondelok (17.9.), predstaviteľov koaličných strán pozval Kiska na štvrtok (20.9.). TASR o tom informovala Kancelária prezidenta SR. V záujme prezidenta je, aby na Slovensku nevznikla ústavná kríza a zároveň, aby parlament zvolil za kandidátov na ústavných sudcov rešpektované osobnosti z oblasti justície. Zmeniť spôsob výberu sudcov sa zaviazala vláda vo svojom programovom vyhlásení a odporučila to aj Benátska komisia.
"Obsadzovanie ústavného súdu ukáže, ako úprimne to politici so snahou o spravodlivosť na Slovensku myslia," povedal Kiska, ktorý už na túto tému diskutoval s predkladateľom novely ústavy, ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom (Most-Híd) a s odborníkmi z oblasti práva, ktorí pripomienkovali návrh vládnej novely. V pondelok prezident postupne prijme predstaviteľov strany SaS, hnutí OĽaNO a Sme rodina.
Prezident sa v minulosti vyjadril, že návrh z dielne ministerstva spravodlivosti považuje za podpriemerný a podmienku zvýšenia veku na 45 rokov dokonca za škodlivú. Hlava štátu upozornila, že návrh, okrem iného, nerieši ani súčasný stav, keď jeden parlament a jeden prezident má voliť až dve tretiny sudcov. Situácia bude podľa neho ešte vážnejšia o desať rokov, keď bude jedna politická reprezentácia vyberať až 12 z 13 sudcov ÚS.
Zmena Ústavy SR a s ňou súvisiace nové pravidlá výberu kandidátov na sudcov ÚS SR sú v druhom čítaní. Poslali ich tam tento týždeň poslanci Národnej rady SR. Na zmenu ústavy bude koalícia potrebovať aj podporu opozície. Tá zmeny považuje skôr za kozmetické. Novely predložil minister spravodlivosti Gál, predchádzajú veľkej personálnej obmene ÚS SR. Gál upozorňuje, že pokiaľ sa parlament na zmene pravidiel nedohodne, deväť z celkovo 13 ústavných sudcov, ktorým sa vo februári 2019 končí funkčné obdobie, sa bude voliť po starom.
V materiáli Gál deklaruje, že chce skvalitniť proces výberu kandidátov na ústavných sudcov. Dosiahnuť to chce sprísnením kvalifikačných predpokladov na ich vymenovanie. Návrh predložil vláde v dvoch alternatívach, kabinet sa priklonil k tomu, aby boli predpoklady na výkon funkcie ústavného sudcu definované iba v Ústave SR. Odborná verejnosť sa pritom obávala, že ak by to tak nebolo, mohla by si aktuálna vládna moc vždy pred voľbou upraviť podmienky zmenou bežného zákona podľa vlastných preferencií.
"To znamená minimálny vek 45 rokov, bezúhonnosť, 15-ročná právnická prax, musí to byť uznávaná osobnosť v oblasti práva a doterajším životom bude dávať záruku, že bude rozhodovať nezaujato nestranne a čestne," priblížil minister podmienky, ktoré by mali spĺňať uchádzači o post ústavných sudcov.
