Pre odvážny projekt sa rozhodol práve v čase hospodárskej krízy a zo Svitu chcel vybudovať 50-tisícové mesto. Nielen baťovská architektúra a fabriky, ale aj myšlienky slávnych podnikateľov v meste prežili dodnes.
História priemyselného Svitu sa začala písať pred deviatimi desaťročiami, žiaľ, podnikateľský vizionár Tomáš Baťa 12. júla 1932 tragicky zahynul pri leteckej nehode. Celé jeho impérium, ktoré malo v tom čase hodnotu viac ako 300 miliónov korún, prevzal jeho nevlastný brat Jan Antonín a ďalej ho zveľaďoval. Riadil sa heslom: Všetko, čo robíš, rob dobre!
Každá baťovská továreň bola rozdelená do cechov a každý cech hospodáril samostatne a samostatne ho aj odmeňovali. Cechy medzi sebou hospodársky súťažili. Baťa chcel, aby sa všetci podieľali na úspechu fabriky a aby sa každý pracovník snažil zlepšovať svoju prácu aj celú výrobu a mal z toho tiež prospech. Vravieval, že najlepšia výroba je taká, ktorú už netreba riadiť, lebo sa riadi sama.
Veľký sen
Vo Svite v čase najväčšej svetovej hospodárskej krízy vyrástla vďaka odhodlaniu Baťu nielen moderná fabrika na umelé vlákna, ale celý samostatne fungujúci priemyselno-spoločenský komplex. Pri chemickej továrni na výrobu umelých vlákien fungovala textilná výroba. Bol tu mäsopriemysel, pekáreň, mliekareň a poľnohospodárska výroba.
Baťa tu mal svoju vlastnú tehelňu, kde sa vyrábali veľmi kvalitné tehly. Spolu s domami pre pracujúcich tu vyrástli spoločenský dom, zdravotné stredisko, obchodné centrum, lesopark... Územný plán z roku 1932 počítal s obrovským rozvojom Svitu. Malo sa z neho stať centrum regiónu nielen s mohutným priemyslom, ale aj centrom turistiky, kultúry a kvalitného bývania.
Domčeky
Každý, kto prechádza popod Tatry pri Svite, si určite všimne radovú zástavbu tehlových domčekov. „Baťova kolónia dnes tvorí jadro Svitu. Boli to vlastne dočasné domčeky pre ľudí budujúcich fabriku a ich životnosť bola plánovaná maximálne na 50 rokov. Mesto sa malo rozvíjať viac na sever smerom k Batizovciam. Zo železničnej stanice, ktorá je z toho dôvodu orientovaná na Tatry, mala odchádzať zubačka do Hágov a na Štrbské Pleso a lanovka na Gerlach. Popod železnicu mal viesť už vtedy podjazd, ktorý začíname budovať až budúci rok. Baťa bol nielen priemyselník, ale aj urbanista a vizionár,“ vysvetľuje primátor mesta Miroslav Škvarek (58). Názov Svit vznikol zo skratky Slovenská viskózová továreň, ale svit znamená tiež ovčie rúno určené na textilné spracovanie.
Odkaz
Po povojnovom znárodnení všetkých Baťových fabrík v Československu sa premenovali na Národný podnik Svit. Vo Svite vznikol Chemosvit a Tatrasvit. Jeden vyrábal chemické vlákna a obalové fólie, druhý úpletové látky a ponožky. Dodnes táto výroba funguje. „Základná myšlienka Baťovho podnikania bola zveľaďovať majetok. Sám seba sa pýtam, či sme dostatočne zveľadili to, čo nám zanechal... Sčasti mi odpovedal sám Tomáš Baťa mladší, ktorý na návšteve Svitu v roku 1990 povedal, že v podmienkach socializmu by to jeho manažéri nevedeli utiahnuť. Poriadok, disciplína, motivácia, vzdelanie, všetky prvky riadenia, ktoré tu Baťa zaviedol, sme zachovali a rozvíjali. Dnes je tu z pôvodnej fabriky už len strojáreň a energetika, všetko ostatné je moderná špičková výroba,“ pochválil sa dlhoročný riaditeľ Chemosvitu a dnes aj spolumajiteľ Michal Ľach, ktorý má kanceláriu s výhľadom na Gerlach.
Školy
Peter Tomečko (45) tiež pracuje v Chemosvite a jeho záľubou je história mesta. Chce by, aby sa na začiatky Svitu nezabudlo a aby aspoň časť unikátnej Baťovej architektúry zostala zachovaná. Je už predstaviteľ tretej generácie zamestnancov tohto podniku. „Môj dedo prišiel za prácou do Svitu a celý život tu pracoval. Otec tiež nastúpil do Chemosvitu a ja som po skončení chemickej priemyslovky takisto skončil v našej fabrike,“ hovorí.
Školstvo bolo neoddeliteľnou súčasťou Baťovho priemyslu. Baťova škola práce mala silné meno a jej absolventi sa všetci výrazne v živote uplatnili. Škola vychovávala mladých mužov a ženy nielen na prácu v továrni, ale dala im základy pre život. Aj povojnové školstvo vo Svite nadviazalo na túto tradíciu.
„Vo Svite sme mali po skončení modelu Baťovej školy práce v 60. až 90. rokoch tri stredné školy. Spolupráca s výrobou bola neoddeliteľná súčasť vyučovania. Bohužiaľ, tak pred dvadsiatimi rokmi začali školy upadať, zlúčili sa do jednej a aj tej hrozilo zavretie. Dnes však môžem hrdo povedať, že v čase 80. výročia odborného školstva vo Svite sme sa dostali opäť na vysokú úroveň. Sme škola s niekoľkými odbormi, presne v koncepcii Baťových myšlienok a meno Jan Antonín Baťa je už niekoľko dní aj v mene našej školy. Dnes sa viac ako 94 % našich študentov okamžite po škole zamestná, alebo ide na vysokú školu,“ s nadšením rozpráva riaditeľka Eva Nebusová.
Hrdosť
Absolventom priemyslovky Ivan Zima (55), ktorý je na svoje mesto patrične hrdý. „Starí ľudia v čase vzniku nemali továreň vo Svite radi, lebo z okolitých dedín kradla mladých ľudí z gazdovstiev. Aj moji starí rodičia sem prišli zo Zamaguria, kde bola veľká bieda, a pracovať v továrni bola veľká príležitosť. Mama nastúpila ako šestnásťročná do školy a celý život prežila vo Svite. Tým, že ľudia mesto doslova vybudovali, mali k nemu úplne iný vzťah. Som na naše mesto veľmi hrdý.
Všetci zo Svitu sme dotknutí baťovstvom, je to veľký fenomén a je neuveriteľné, že na zelenej lúke postavil fabriku a s mestom mal obrovské plány, ktoré mu zhatila vojna a nástup socializmu,“ hovorí Ivan, ktorý aj s rodinou býva v tradičných baťovských domoch. „Je mi trochu ľúto, že sa zo Svitu vytráca typický tehlový štýl. Ľudia, ale aj mesto domy prerábajú a z pôvodného tu zostalo už pramálo. Dnes sú tu však už snahy niečo zachovať z tej úchvatnej architektúry a inšpiratívnej doby,“ dodáva.
