Toto tvrdenie je trošku prehnané, no ak by neúnavné robotnice naozaj zmizli z našej planéty, mali by sme obrovský problém. Aký by bol svet bez včiel? Mnohí včely vnímajú iba ako pracantov, ktorí pre nás vyrábajú med. Zatiaľ čo horlivo bojujeme o záchranu iných druhov zvierat na pokraji vymretia, osud včiel nás nejako špeciálne netrápi.
Veď kto by sa už len staral o hmyz, dokonca o taký, ktorý má žihadlo? Pritom práve včielky odjakživa kraľujú zoznamu najdôležitejších živočíchov sveta a sú tmelom, ktorý drží prírodu pohromade. Pásikavé robotnice potichučky zachraňujú osud ľudstva, a to úplne nezištne.
Zomrieme aj my?
Včely opeľujú 70 zo 100 druhov plodín, ktoré živia 90 % svetovej populácie. Podľa odborníkov iba v samotnej Európe tieto živočíchy opeľujú 84 % z 264 druhov hospodárskych plodín. Viac ako 4 000 odrôd zeleniny každoročne zarodí iba vďaka opeľovaniu včielkami. Mandle, tekvice, citrusy, väčšina ovocných stromov sú bytostne závislé od opeľovania včelami.
Čo by sa teda stalo, ak by bzučivý hmyz vymrel? V najhoršom scenári by spolu so včelami pravdepodobne vyhynuli všetky rastliny, ktoré opeľujú. V takom prípade by zmizli aj živočíchy, ktoré sa živia plodmi týchto rastlín a postupne by sme sa po potravinovom reťazci dostali až k človeku.
Na internete sa často stretnete s citátom, ktorý je pripisovaný slávnemu fyzikovi Albertovi Einsteinovi.: „Ak včely zmiznú zo zemského povrchu, ľudstvu zostanú iba štyri roky života.“ Väčšina odborníkov však pochybuje, že by geniálny vedec niekedy z úst vypustil takéto tvrdenie, navyše z oblasti biológie. To však nič nemení na tom, že ho v rôznych neodborných článkoch a niekedy aj samotní včelári s radosťou používajú, aby vystrašili ľudí. Našťastie naša budúcnosť nie je až taká čierna, aj keď nie je ani ružová.
Vietor a netopiere
Ak včely vymrú, budeme mať obrovský problém, no v skutočnosti by sme prežili oveľa dlhšie ako štyri roky. Veľkej časti rastlín totiž na opeľovanie stačí vietor. Napríklad taká kukurica či pšenica – dve plodiny typické pre našu stravu. Vyhynutie včiel by sa ich teda nejako nedotklo. Okrem toho prenášať peľ z kvetu na kvet zvládajú aj motýle, vtáky, netopiere či niektoré druhy múch.
Matka príroda to však zariadila tak, že včielkam opeľovanie ide najlepšie. Sú na to dokonca biologicky predurčené, pretože peľom kŕmia svoje larvy. Iní opeľovači navštívia kvet iba preto, aby cucali sladučký nektár a peľ, ktorý sa nachytá na ich telíčko a opelenie je iba šťastná náhoda.
„Väčšina včiel má na tele chĺpky, na ktoré sa peľ dobre prichytáva, čo z nich robí najlepších opeľovačov,“ vysvetľuje Jessica Beckham, ktorá sa na Univerzite v severnom Texase venuje štúdiu včiel. Niektoré živočíchy by sa o časť opeľovania postarali, no nie tak ako včielky. Už tri mesiace po vyhynutí poslednej robotnice by farmári čelili rekordne nízkej úrode.
Museli by sa uchýliť k pestovaniu plodín opeľovaných vetrom, čo by sa odrazilo na nedostatku ovocia a zeleniny na pultoch obchodov. To by znamenalo zvýšenie cien a kúpiť si sladučké jabĺčko by sa čoskoro stalo výsadou bohatých. Následný nedostatok vitamínov v strave by sa odrazil na zdravotnom stave populácie.
V roku 2011 štúdia Kalifornského inštitútu ekologických analýz odhalila, že plodiny opeľované včelami poskytujú ľuďom väčšinu tukov, veľkú časť minerálov, ako sú vápnik, fluór a železo, či vitamínov A, C a E. Bez nich by naša strava nebola plnohodnotná. „Rozhodne by sme stratili veľa potravín, ktoré robia našu stravu rozmanitou, zdravou a výživnou,“ povedala pre portál VICE Elina L. Niño, šéfka výskumu včiel na Kalifornskej univerzite.
Bez mlieka
Koniec včiel by sa však nedotkol iba rastlinnej potravy, ale ovplyvnilo by to aj trh s mäsom. Ani taká ďatelina, obľúbená pochúťka dobytka, by bez včiel nezarodila. „Pre odvetvie mäsa a mlieka je dôležité opeľovanie ďateliny a lucerny včelami, pretože tieto plodiny zasa slúžia ako krmivo pre dobytok,“ vysvetlila pred časom pre TASR Katarína Nikodemová z Greenpeace.
Výskumy naznačujú, že až 1/3 všetkej potravy ľudí je nejakým spôsobom závislá od opeľovania. Čísla sa líšia od rastliny k rastline, no odhaduje sa, že úrodu repky olejnej zvyšujú včely až o tretinu, jabloní o viac ako polovicu a napríklad hrušky alebo mandle by bez opelenia včelami nezarodili vôbec.
Tvrdú ranu by vyhynutím včiel utrpel aj módny priemysel, pretože aj taká bavlna potrebuje opelenie. Samozrejme, oblečenie sa šije aj z iných materiálov, ako sú syntetický polyester či vlna, ale úprimne, čo sa nosí príjemnejšie ako kvalitné bavlnené tričko?
Parazit
Napriek tomu, že svet o všetkých týchto hrozbách vie, rýchlosť, akou strácame včely, je alarmujúca! Možným dôvodom je úbytok ich prirodzeného prostredia, ako sú lúky plné kvetov. Ničia ich však aj klimatické zmeny a používanie veľkého množstva pesticídov v rastlinnej výrobe.
Chemikálie ich nielen zabíjajú, ale aj mýlia ich orientačný zmysel. Včielky potom nevedia nájsť zdroj potravy a nevedia sa vrátiť domov. Veľkú úlohu zohráva aj globálne otepľovanie, ktoré spôsobuje problém v zladení biorytmu včielok s biorytmom rastlín. Ak rastliny pod vplyvom tepla zakvitnú skôr, včelí hmyz ešte nemusí byť prebudený, a keď vyletí z úľa, už môže byť na opeľovanie skorých druhov rastlín neskoro.
Nehovoriac o tom, že mnohé kvety dnes kvitnú naraz, čo kedysi nebývalo. Veľkou hrozbou pre včelie spoločenstvo je aj klieštik včelí, ktorý včelám saje krv a ničí ich larvy. Tento agresívny parazit pustoší včelstvá v Európe a Severnej Amerike po miliónoch. Ak sa raz dostane na včelu, už sa ho nikdy nezbaví.
Opeľujú ľudia
V niektorých krajinách už pocítili nedostatok včiel na vlastnej koži. Príkladom je Čína. Prednedávnom svet obleteli fotografie z provincie Hanyuan, na ktorých farmári zavesení na ovocných stromoch opeľovali kvety vlastnými rukami. Síce to funguje aj takýmto spôsobom, čísla však hovoria jasnou rečou.
„Cena ručného opeľovania hektára jabĺk by stála približne 5- až 6-tisíc eur, no prenájom včelstva na tú istú prácu by vyšiel približne na 77 eur,“ vysvetlila Elina L. Niño. Americké ministerstvo poľnohospodárstva odhaduje, že včely robia pre amerických farmárov prácu v hodnote 10 až 15 miliárd eur úplne zadarmo.
Podobne to bude aj so zvyškom sveta. Ak by farmári museli zaplatiť za ručné opeľovanie, odrazilo by sa to na cenách potravín, čo by sme v konečnom dôsledku zaplatili my zákazníci. Vyhynutie včiel by položilo na kolená aj mnohé ekonomiky. Odvetvia, ako sú obchod s kávou, bavlnou či niektorými potravinami, by prestali existovať.
Problém s klesajúcou populáciou včiel sa týka nás všetkých. Ak by vymreli, ľudstvo by síce prežilo, ale matka Zem by mala problém nasýtiť 7-miliardovú populáciu. Ceny potravín by vzrástli a naša strava by sa stala jednotvárnou a chudobnou na dôležité živiny.
Odborníci však pripomínajú, že ak svet dospeje do štádia, kde nebudú viac žiadne včely, budeme mať úplne iné starosti ako zaplatiť desiatky eur za jedno jablko. Príroda v tomto svete bude taká znečistená a toxická, že budeme bojovať o prežitie.
Včela medonosná
Žije v spoločenstvách - včelstvách, čo je jedna veľká rodina tvorená matkou a jej potomkami - robotnicami a trúdmi. Robotnice zbierajú peľ a nektár z kvetov, čím kŕmia larvy a z čoho neskôr vzniká med. Jedno včelie spoločenstvo má asi 40 000 - 70 000 jedincov. Robotnice zbierajú zásoby tak, že prelietajú z kvetu na kvet, čím plodiny opeľujú. Každá robotnica donesie zásoby do úľa a znova vyletí každý deň približne 40-krát.
Kto vie zaskočiť za včely?
Kolibríky
Ich hlavnou potravou je nektár, chytajú aj hmyz v kvetoch. Pri kŕmení nesadajú na kvety, aby ich nepoškodili, ale vznášajú sa pri kvete na jednom mieste vo vzduchu a takto prechádzajú z kvetu na kvet, čím ich opeľujú.
Chrobáky
Tým by mala patriť tiež naša vďaka. Podľa odhadov pri hľadaní potravy opelia okrem včiel až o 88 % viac ako iné živočíchy.
Lemury
Sú najväčšími opeľovačmi na svete. Konkrétne lemur vari sa okrem ovocia živí aj nektárom kvetov, do ktorých strká svoj chlpatý ňufáčik. Na ten sa peľ nachytá jedna radosť.
Motýle
Aj keď sa na ich telá nenachytá toľko peľu ako na včely, sú tiež dobrými opeľovačmi. Na rozdiel od včiel vidia červenú farbu, čo ich láka k pestrofarebným kvetom, kde cucajú sladučký nektár.
Netopiere
Sú dôležitými opeľovačmi napríklad kaktusov či agávy na púštiach a mnohých druhov plodín v dažďových pralesoch - banánov, avokáda či manga.
Mravce
Keďže nevedia lietať, za svojou potravou si musia vyliezť. Preto im najlepšie ide opeľovanie nízkych plodín.
