Čaká nás ďalší finančný kolaps? Slová analytika vás nenechajú v pokoji spať

Pred desiatimi rokmi sa zmenil svet. A to doslova. Po páde americkej investičnej banky Lehman Brothers sa ako lavína spustila vlna prepadov akcií na svetových burzách, krachov finančných inštitúcií a bankrotov podnikov.

Najväčšia kríza za uplynulých 70 rokov mala dopad na stovky miliónov ľudí. Neobišla ani Slovákov. Dnes sa ekonomike už znova veľmi dobre darí, znamená to teda, že sme sa poučili a čierny scenár sa už nezopakuje? Keď 15. septembra 2008 požiadala americká banka Lehman Brothers o ochranu pred veriteľmi, vyzeralo to najprv iba ako čisto americký problém. Lenže po krachu štvrtej najväčšej americkej banky sa zrútil celosvetový finančný svet.

Veľký klam

Krízu mala na svedomí hypotekárna bublina v USA. Miestne banky skrátka požičiavali veľké peniaze na bývanie aj ľuďom, ktorí v skutočnosti nemali na ich splácanie. Navyše v Amerike praskla hypotekárna bublina a premrštené ceny nehnuteľností sa prepadli o tretinu. Ako prvá na to doplatila práve banka Lehman Brothers, ale ukázalo sa, že v chorom systéme fungovali asi všetky banky, a to nielen v USA.

Otvoriť galériu

V Grécku kríza vyvolala protesty najmä pre nutné šetrenie na platoch vo verejnej správe.

Zdroj: getty images

V prvých rokoch po kríze prišlo iba na Západe o prácu 62 miliónov ľudí! Najviac na to doplatili najmenej kvalifikovaní pracovníci, ktorých sa firmy zbavovali medzi prvými. Na druhej strane bankári, ktorí svojou chamtivosťou krízu spôsobili, vyšli z toho bez trestu. A banky, ktoré kedysi zarábali na svojich kšeftoch miliardy, nakoniec museli byť zachraňované z peňazí daňových poplatníkov.

Grécko na kolenách

Kríza v Európe ukázala, že najmä ekonomiky na juhu nie sú v poriadku. Ukážkovým príkladom je Grécko, ktoré takmer zbankrotovalo. V októbri 2009 sa prevalilo, že Gréci falšovali svoje ekonomické výsledky a namiesto 3,6 % hrubého domáceho produktu bol ich štátny deficit takmer štvornásobne väčší! Hrozilo, že grécka kríza pochová celú eurozónu. Situáciu sa podarilo ako - tak zvládnuť najmä vďaka tomu, že od európskych veriteľov a Medzinárodného menového fondu dostalo pôžičky vo výške takmer 300 miliárd eur!

Opatrenia

O pomoc sa začali ozývať aj európske automobilky, ktoré žiadali od Európskej komisie 40 miliárd eur vo forme nízkoeurových pôžičiek. Predaj áut začal rapídne klesať, čo výrazne zasiahlo Slovensko. Do boja s krízou sa tak obula vláda, predaj nových áut sa snažila podporiť tzv. šrotovným.

Ak majiteľ svoje vozidlo staršie ako 10 rokov odovzdal na šrotovisko, dostal až 2 000 € príspevok na kúpu nového auta. Štát sa však v prvom rade musel vysporiadať s hromadným prepušťaním ľudí zo zamestnania. Problémom bol aj nezáujem spotrebiteľov utrácať, v dôsledku čoho sa ekonomika Slovenska prepadla až o 11 %.

Otvoriť galériu

Na Slovensku sa kríza riešila aj spustením šrotovného - čiže príspevku na nové autá.

Zdroj: anc

A to všetko v čase, keď sme akurát prijímali euro ako jednotnú menu. „Keď teraz vidíme, ako finančná kríza poškodzuje národné meny niektorých krajín a aké problémy majú niektoré malé štáty s otvorenou ekonomikou, považujeme vstup do eurozóny za ešte pozitívnejší krok než predtým,“ tvrdil vtedajší premiér Robert Fico.

Čo bude?

Postupom času sa začal trh upokojovať a veľká hospodárska kríza sa začína tlmiť, no experti v súčanosti upozorňujú, že nie všetko je zažehnané. Podľa ekonóma Lukáša Kovandu sme sa poučili len do istej miery. „Zdá sa, že to úplne najhoršie EÚ už prekonala, no za cenu obrovských nákladov. Banky stále dokážu až príliš riskovať za každú cenu a za to, čo sa stalo v roku 2008, neboli potrestané. Dlhy stále rastú a práve tie boli jednou z kľúčových príčin finančnej krízy v roku 2008. Väčšina európskych štátov je v tomto smere na tom horšie, ako bola pred desaťročím,“ dodal Kovanda.

Nie je otázkou, či budú problémy, ale kedy prídu

Juraj Karpiš, ekonóm INESS

Do akej miery je Slovensko pripravené na ďalšiu krízu?

- Závisí to od toho, ako bude vyzerať. Posledná kríza zasiahla najmä bankový sektor a zároveň našu spoločnú menu. Myslím si, že banky nie sú úplne v poriadku a slabé miesta eurozóny ešte nie sú vyriešené. Stále máme problém s tým, že každý ručí za dlh každej krajiny v eurozóne, avšak neexistuje nejaký spôsob, akým by mohli mať centrály spoločné fiškálne pravidlá. Čiže nejaká krajina môže míňať peniaze na úkor tej inej cez spoločnú menu.

V ktorých sektoroch by sa prejavila kríza najviac?

- Krízy nikdy nebývajú rovnaké. V roku 2000 praskla bublina v technologických akciách, potom v nehnuteľnostiach. Ťažko sa to odhaduje. Posledná kríza tiež bola v Írsku aj vo finančnom sektore, v Grécku vo verejnom sektore. Závisí to od krajiny ku krajine. U nás, ale aj v Nemecku a Rakúsku rástli najmä ceny nehnuteľností a vidím slabšie miesto v tom, že domácnosti sa, vzhľadom na nízke úroky, rýchlo zadlžili a je možné, že tieto sektory by mohli byť zraniteľnejšie na prípadné problémy.

Nepomohli by ani opatrenia, ktoré zavádzajú banky pri hypotékach či pôžičkách?

- Pripomína mi to liečenie symptómov a nie problému. Tým hlavným hýbateľom rastu zadlženia domácností boli nízke úrokové sadzby, ktoré ECB schválne vybavila kvantitatívnym uvoľňovaním a práve tie viedli k tomu, že domácnosti si nabrali kopu hypoték. Riešenie cez sprísnenie poskytovania nerieši podstatu problému - nízke úroky, ktoré pomýlili ľudí, aby si zobrali často viac dlhu, ako naň budú mať pri splácaní. Riziko je v tom, že úroky narastú a domácnosti zistia, že ich nevedia splácať. Nehnuteľnosti sa tak budú vracať na trh a to je problém.

Ekonómovia sa sporia, či sa dá predpovedať nadchádzajúca kríza.

- K ekonomickému spomaleniu dochádza pravidelne, čiže ja to nevidím tak, že či prídu ekonomické problémy, ale kedy. Otázka je, či sa to spomalenie pretaví do takej krízy, ako bola tá posledná. To nie je úplne jasné. Vzhľadom na to, že tie problémy sa riešili rovnako, ako sa riešila prasknutá bublina na trhu technologických akcií, tak predpokladám, že áno. Narástol dlh, riešilo sa to záplavou lacných peňazí, tak mám pocit, že aj v budúcnosti nás môže čakať skôr kríza než recesia.

Je pre Slovensko prospešné to, že sme v eurozóne?

- My sme príliš malá krajina, aby sme sa tým problémom, ktoré bude mať eurozóna, vyhli. Vidieť to na ČR, ktorá je zásadným spôsobom ovplyvňovaná, napriek tomu, že nie sú členom eurozóny. V prípade, že eurozóna bude mať také veľké problémy, že by sa začala menová únia rozpadať, tak, samozrejme, bude nevýhoda, že sme v nej a ručíme napr. za talianske dlhopisy alebo dlhy iných krajín.