Ako sa Lujza popasovala s novou úlohou a ako sa vyrovnala s rečami, že sa pri moderovaní natrápi?
Ako ste zareagovali, keď vás zavolali do šou Česko Slovensko má talent? Predsa len ste predovšetkým herečka, stand-upistka a naraz máte moderovať veľký zábavný projekt...
Trošku ma to prekvapilo. Niekoľko mesiacov pred tým, ako som dostala ponuku moderovať Talent, ma oslovili moderovať Hodinu deťom. Vtedy som vôbec neváhala, hneď som povedala jasné áno. Išlo o priamy prenos a bola to moja prvá veľká moderátorská skúsenosť. Iste, bolo tam veľmi veľa chybičiek, brbtov... Ja sama som so sebou spokojná nebola, ale napriek tomu nebola to katastrofa. Pri ponuke ísť do Talent išlo skôr o zváženie, či nálepka, ktorú tou súťažou dostanem, mi viac pomôže, alebo uškodí. Predsa len, je to komerčná záležitosť, formát, ktorý má jasnú dramaturgiu. Nebola som si celkom istá, či je to typ relácie, ktorý chcem ísť robiť.
Váhali ste dlho?
Nebolo to dlho, bol to vlastne jeden rozhovor s mamou a rozhovor s manželom. Moje váhanie je väčšinou o tom, že si to „nerozváham“ úplne sama. Potrebujem vedieť aj názory blízkych. Spolu s nimi sme prišli na to, že to bude skúsenosť, ktorú keď nevyskúšam – neviem. Ťažko sa báť niečoho, čo nezažijem. Vzala som to pragmaticky – choď do toho a potom uvidíš.
No a ukázalo sa, že nie všetkým ste ulahodili. Niektorí diváci vás poriadne skritizovali na sociálnych sieťach, vraj sa v šou trápite. Zabolelo to?
Od dvadsiatich rokov robím divadlo. Nikdy som nepociťovala, že by sa mi extrémne nedarilo, či už to bolo Radošinské naivné divadlo, či iné divadlá, alebo trebárs televízne seriály. Už asi viem odhadnúť, na čo mám a na čo nie. Ak vyskúšam niečo, čo je pre mňa úplná neznáma, ako napríklad táto šou, môžem len získať. Samozrejme, môžem aj zlyhať. Talentová súťaž ide už siedmy rok, no pre mňa to bola úplná novinka. Niektorí ľudia ma nemusia mať radi, na internetovú kritiku však veľmi nedám. Pravdupovediac, snažím sa ju nečítať, lebo vie ublížiť.
Veľmi sa vás dotýkajú negatívne názory?
Priznám sa, že stále ma prekvapí, ak niekto napíše: Správa sa ako krava, rehoce sa ako koza... Premýšľam, nakoľko je to pre mňa objektívna a konštruktívna kritika. O čo menej sa mám správať ako krava a menej sa smiať ako koza? A tiež sa sama seba pýtam, či som schopná spĺňať nároky internetových hejterov. Ale treba povedať, že v diskusiách je zároveň aj veľa pochvaly, takže to ide ruka v ruke. To však nie sú meradlá, od ktorých sa odrážam. Skôr ide o môj vlastný pocit z toho všetkého. A ten som ešte stále nespracovala. Takže ešte stále čakám na priame prenosy Talentu, na to, keď sa celý balíček práce uzavrie. Potrebujem si v pokoji vyhodnotiť, či by som niekedy znovu išla do takej ponuky.
Nemáte v sebe vybudovaný tzv. splachovací systém? Že to cez vás prejde a nič to s vami neurobí?
V istom zmysle áno. Tak vnímam tie internetové debaty. Aby som nemusela splachovať, tak ich radšej často nečítam. Doteraz som sa s touto formou kritiky nestretla. Je to však skôr pocit, ktorý zostane v človeku.
Čo povedali na vaše výkony mama a manžel, s ktorými ste sa radili, či ísť do toho?
Sú tiež mojimi kritikmi. Mamina je prajná žena, ktorá mi väčšinou povie: „Peknučká si tam bola!“ Tým sa kritika končí, ale manžel mi povie, keď prestrelím, alebo keď je podľa neho niečo na hrane trápnosti. Myslím si, že môj muž má latku kritiky položenú dosť vysoko. Napriek tomu si zatiaľ všetky časti pozrel a chcel vidieť aj ďalšiu. To je pre mňa pochvalné.
A čo deti? Aj tie vás vedia skritizovať?
Moje deti Česko Slovensko má talent nepozerajú, lebo sa vysiela neskoro. Ale jednu časť videli a veľmi sa smiali. Účinkoval tam pán, ktorý robil smiešne kúsky, a ja som o tom deťom rozprávala, keď sme to nakrúcali. Tešili sa, že to vidia. Ale neviem, či si túto moju „slávnu chvíľku“ nejako uvedomujú.
Na čo máte talent vy osobne?
Skôr si čoraz viac všímam, na čo nemám talent. Napríklad na varenie, na upratovanie, nemám vzťah k žiadnym ručným prácam. Takže šitie ani štrikovanie určite nie. Moja dcéra je z toho smutná, keď hľadám recept na nejaký koláč, rovno mi povie: „Maminka, ani to nehľadaj, ty na to nemáš talent!“ (smiech) Ale vravím si, že ešte možno mám nádej, lebo aj moja mamina začala piecť kysnuté koláče, až keď už bola babkou.
A čo seriál Naši? Ešte sa vám nezunoval?
Naopak! Je to príjemná práca a zažili sme pri nakrúcaní všeličo. Každý diel napríklad začíname tak, že si listujeme album a prezeráme fotky. Ja som si do toho albumu lepila texty, lebo som sa ich nenaučila. Myslela som si, že si to režisér nevšimne, že mi to krásne prejde. Lenže kameraman mi tam „švenkol“ a bolo vidieť, že tam mám ťaháky. Bol z toho veľký „poprask“. Režisér mi texty vytrhol, urobil pauzu a musela som sa ich ísť doučiť. Odvtedy sa snažím byť poriadnejšia.
V seriáli hráte mamu troch synov. Ste v skutočnosti na vlastné deti prísna?
Snažím sa byť, pretože si myslím, že je to dobre. No nemám tú ozajstnú prísnosť v sebe. Moji rodičia volili skôr benevolentnú výchovu. Ale mám pocit, že dnes je veľmi veľa detí, ktoré v rodinách šéfujú, a nemyslím si, že je to v poriadku. Náš Viktor má deväť rokov, Grétka päť. Veľmi veľa sa spolu rozprávame. Sú situácie, keď musím deťom vysvetľovať, že o niektorých veciach sa nebude diskutovať, lebo je také pravidlo a hotovo!
Ako ste prijali informáciu, že sa Naši na čas prestali vysielať a od októbra pôjdu v neskoršom vysielacom čase?
Mrzí ma rozhodnutie televízie dávať Našich tak neskoro. Moje deti vtedy chodia spať, a teda seriál budú pozerať na internete. Myslím si, že diváci si cestu k nemu určite nájdu, aj keď sa to neodrazí na sledovanosti. Nerozumiem motivácii televízie, ale to nie je moja práca. Mojou prácou je čo najlepšie sa pripravovať na nakrúcanie 5. série Našich, ktorá sa práve vyrába. To, že seriál raz skončí, je jasné. Za všetko, čo som so seriálom zažila a zažívam, za všetko, čo mi seriál priniesol, som veľmi vďačná.
