Tajomné zákutia najstaršej uličky v hlavnom meste sa v sobotu otvárajú pri príležitosti podujatia Jesenné Kapitulské dvory.
Kapitulská ulica mala vždy špeciálny status. Domy a ich obyvatelia boli akýmisi miništátmi, mali azylové právo, mohli predávať vlastné víno a nemuseli platiť dane - preto o nich nenájdete ani údaje v historických záznamoch.
Podľa historikov sa vznik ulice datuje do roku 1249. Po Nežnej revolúcii, ale vlastne už aj pred ňou, táto nádherná štvrť Bratislavy chátrala. Obnoviť jej slávu sa pokúsili až členovia občianskeho združenia Oživenie Kapitulskej. V roku 2015 zorganizovali prvé Kapitulské dvory, podujatie, ktoré verejnosti otvára inak uzavreté nádvoria a záhrady tunajších domov. „Chceme do týchto uličiek vrátiť život,“ hovorí jeden z organizátorov akcie, architekt a tiež obyvateľ ulice Ľubomír Boháč.
Združeniu sa každoročne darí presvedčiť čoraz viac majiteľov a správcov domov, aby do nich pustili návštevníkov. No nezostali iba pri tom. Uličku aj aktívne zveľaďujú. Pred 2 rokmi nad vchod do Prepoštskej ulice opäť „posadili“ sošku sv. Floriána, ktorú sem pôvodne umiestnili pred 100 rokmi a ktorá neskôr záhadne zmizla. „Výtvarník spravil podľa fotiek dobovú kópiu. Florián ochraňuje uličku pred požiarmi, ale aj pred rôznymi ďalšími prírodnými katastrofami,“ hovorí Boháč.
Na dnešných Kapitulských dvoroch bude mať zas obnovenú premiéru okopník, postranný chránič rohu budovy, vyzdobený salamandrami na Farskom úrade. „Nainštalovali ho sem v roku 1980. Keď v roku 2001 začali rekonštruovať Univerzitnú knižnicu, okopník umiestili do depozitára Vysokej školy výtvarných umení,“ prezrádza Boháč. Opravený okopník nanovo odhalia dnes.
Zaujímavé fakty
- na ulici nikdy neboli krčmy
- domy obývali členovia kapituly
- špeciálny status: mohli predávať víno a neplatili dane