Mnohí možno ani netušia, že v malebnej obci Dolná Krupá sa nachádza jeden z najkrajších kaštieľov vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku. Za jeho múrmi sa odohrávala nielen história grófskych rodov Brunsvikovcov a Chotekovcov, ale aj zaujímavé príbehy nenaplnených lások.
A tak zvedaví vchádzame na nádvorie kaštieľa, kde posledné slnečné lúče tohto leta zohrievajú voňavé lupene odkvitajúcich ruží. Tu nás už víta pani Alena Krátka, ktorá 12 rokov robí v kaštieli kultúrno - propagačného manažéra.
„Ako vidíte, kaštieľ sa nachádza v krásnej prírode dolnokrupského parku, ktorý vybudovali pred dvesto rokmi s rozlohou 200 ha a patril ku kaštieľu. Bol to anglický park spolu s poľovným revírom, ale dnes z neho zostalo už iba 17 hektárov.“
Zeman šľachticom
Skôr ako sa dostaneme k zaľúbeným kontesám a ich príbehom, treba spomenúť, kto kaštieľ vybudoval a kto sa postaral o jeho dnešnú podobu. Vchádzame do prvej a najkrajšej sály kaštieľa, kde sa uchovali pôvodné nástenné fresky spolu s podlahou. Asi aj vďaka tomu, že kaštieľ bol obývaný až do roku 1946, keď zomrela posledná grófka z rodu Chotekovcov Mária Henrieta, nazývaná aj ružová grófka.
„Lokalitu osídlil zeman Anton Brunsvik I. z Hlohovca v 18. storočí. Zaoberal sa skupovaním a predajom pôdy. Postavil tu pôvodný barokový kaštieľ, ktorý sa neskoršími záhradnými úpravami a prestavbou kaštieľa ocitol až v suteréne. Bol pracovitý, ctižiadostivý, nábožensky založený a zrejme dobre napĺňal pokladnicu cisárovnej Márie Terézie, pretože za odmenu ho povýšila do šľachtického rodu,“ začína rozprávanie naša sprievodkyňa.
„Brunsvik mal šesť detí, ale len tri - Anton II., Jozef a dcéra Zuzana sa spomínajú v súvislosti s kaštieľom v Dolnej Krupej. Anton II. zdedil kaštieľ na území dnešného Maďarska neďaleko Budapešti, Jozef pôvodný kaštieľ v Dolnej Krupej a Zuzanu vydali do Talianska za grófa Guicciardiho. Jozef po skončení štúdií na Trnavskej univerzite pôsobil v službách cisára Jozefa II. ako jeho ekonomický a právny radca. Bola to vysoká a veľmi honorovaná funkcia. Pracoval vo Viedni a sídlo v Dolnej Krupej začal prestavovať na letné sídlo. Po tretej prestavbe v roku 1822 nadobudol kaštieľ dnešný charakter v štýle klasicizmu,“ vysvetľuje pani Krátka.
Zamilovaný
Keďže Jozef bol urodzený a bohatý pán, doprial svojej najstaršej dcére Henriete a dvom neteriam po bratovi - Terézii a Jozefíne, hudobné vzdelanie na úrovni. „Do kaštieľa v Dolnej Krupej pozval talentovaného učiteľa Ludwiga van Beethovena, aby ich učil hre na klavíri. Henrieta však inklinovala viac k výtvarnému umeniu ako k hudbe a nakoniec sa aj stala výtvarníčkou. Jej maliarske prvotiny z roku 1800 až 1801 sa našli po 200 rokoch v Hornej Krupej. Na- opak, Terézia s Jozefínou boli veľké hudobné talenty a medzi nimi a Beethovenom vzniklo niečo oveľa viac ako len obyčajné sympatie...“ približuje príbeh lásky sprievodkyňa.
Spoločensky však bolo neprípustné, aby sa kontesa zamilovala do neurodzeného mladíka. Terézia sa nikdy nechcela vydať a aby sa rodina vyhla „rečiam“ okolo Jozefíny, vydali ju za váženého viedenského grófa Deyma, ktorý bol od nej starší o 30 rokov. Po štyroch rokoch Jozefína ovdovela.
Už ako viedenská grófka organizovala Jozefína večierky, na ktoré si pozývala aj Beethovena. Len čo rodina pobadala, že iskierka lásky medzi nimi opäť vzplanula, potrestali mladú vdovu tým, že ju znova vydali.
Nevychovanec
O tom, že vzťah medzi Jozefínou a Beethovenom nie je vymyslený, svedčí list, ktorý písal Ludwig svojmu priateľovi. „Nádejal sa v ňom, že čiernooká dáma, ktorou mohla byť práve Jozefína, sa za neho vydá, ale najskôr musí veľa zarábať. S týmto cieľom chodil Beethoven do Dolnej Krupej v rokoch 1800 až 1806,“ vysvetľuje sprievodkyňa a hovorí, že skladateľ, keďže nebol urodzený, spával v domčeku pre záhradníka, v ktorom má dnes svoj pamätník.
„Osemdesiatročná pani, priamy potomok rodiny Brunsvikovcov, ktorá žije v Londýne, nám z rozprávania svojej babičky potvrdila, že Beethoven skutočne chodil do Dolnej Krupej a opísala aj to, aký život viedol. Hoci bol dobrým učiteľom, pre šľachtu bol neprijateľný, pretože sa nevedel správať pri stole. Navyše bol trochu rebel a živel spätý s prírodou. Nemusel ani spať, zobral koňa a cválal na ňom po revíre. V prírode čerpal inšpiráciu a potom na brehu jazera v parku písal a komponoval. Nepotreboval k tomu klavír, hudba mu znela v hlave,“ vraví.
Práve v Dolnej Krupej vznikla jeho svetoznáma Sonáta mesačného svitu. Zaujímavé však je, že ju nevenoval Jozefíne, ale jej koketnej sesternici Julii z Talianska, ktorá Ludwigovi počas jedného leta celkom pobláznila hlavu.
Nesmrteľná milá
To, že Jozefína bola Beethovenovou „nesmrteľnou milou“, ako ju v Krupej dnes nazývajú, svedčí ďalší jeho list s oslovením: „Mojej milovanej z K.“, teda z Korompa, čiže Krupej.
„Beethoven napísal list 6. júla v pondelok ráno a podarilo sa zistiť, že to bolo v období, keď navštevoval Dolnú Krupú a liečil sa v Piešťanoch. Objavilo sa aj ďalších 13 listov adresovaných Jozefíne z obdobia, keď bola už vdovou a boli písané v tom istom duchu. Našli sa v roku 1949 v Beethovenových archívnych materiáloch v Rakúsku.“
V tom období vznikli aj najkrajšie skladby geniálneho skladateľa, medzi nimi aj jeho jediná opera Fidélio, kde hlavná hrdinka Leonóra by vraj mohla byť Jozefínou.
Ružová grófka
Okrem Jozefíny sa nešťastnej láske nevyhla ani vnučka grófky Henriety. Volala sa Mária Henrieta Choteková. Podľa legendy sa zamilovala do sedliackeho chlapca. Často sa obliekala do krupského kroja, čím demonštrovala, že spoločenské rozdiely sú jej cudzie. Rodina vzťah tvrdo potláčala, až ho prerušila.
„Pred desiatimi rokmi žilo v obci ešte zopár ľudí, ktorí si na grófku Chotekovú pamätali. Spomínali, že v tejto etape života zostala smutná. Nikdy sa nevydala a nikdy nemala ani žiadny iný vzťah. Svoju pozornosť venovala deťom, ktoré pracovali v jej záhrade a do pestovania ruží vkladala všetku svoju lásku. V hornej časti parku si dala postaviť „horný kaštieľ“ a založila tam rozárium,“ vysvetľuje pani Krátka.
Grófka v roku 1929 pestovala 920 druhov ruží a v záhrade mala 6 000 koreňov. Podľa vyjadrenia ružiarov nikto v strednej Európe dodnes neprekonal jej ružovú záhradu. Odborníci o nej píšu ako o kráľovstve ruží a Máriu Henrietu opisujú ako ružovú grófku. „Z obdobia jej ružovej záhrady sa zachovalo veľmi málo fotodokumentácie. Jedna čiernobiela fotografia pochádza z nemeckého záhradného časopisu a tvorí námet pohľadnice, pretože na mieste rozária stoja rodinné domy,“ spomína sprievodkyňa.
Utajený syn
Ďalšia legenda, ktorá pravdepodobne legendou ani nemusí byť, hovorí, že ružová grófka mala utajeného potomka, ktorý sa narodil práve z lásky k sedliackemu mládencovi. „V Krupej sa hovorí, že po celý život dozerala na výchovu a vzdelanie svojho dieťaťa a podporovala ho. Podľa všetkého to bol chlapček Eduard, ktorý vyrastal ako jediné dieťa v rodine správcu domu, ktorý patril Márii Henriete Chotekovej v Bratislave. Chlapec vyštudoval právo, žil v Bratislave a Stupave, kde je aj pochovaný.“
To, že sa to môže zakladať na pravde, svedčí aj fakt, že pri jednej návšteve študentov z Trnavy v kaštieli sa pri pani Krátkej zastavila mladá študentka. „Bola očarená, s akou úctou rozprávam ľuďom o ružovej grófke Chotekovej a priznala sa, že podľa tajomstva svojej babičky by mala byť praprapravnučkou práve grófky Márie Henriety Chotekovej, čo jej pred smrťou odtajnila babička. Dievčina si nechcela dať urobiť testy DNA. Povedala, že nemá dôvod babičke neveriť, navyše nič si od toho nesľubuje. Dokonca vraj ešte predtým, než sa to dozvedela, začala študovať záhradnú architektúru, takže gény sa určite nezaprú.“
Ruža pre grófku
„V roku 2007 bolo z iniciatívy nadšencov založené OZ Márie Henriety Chotekovej - Ružiarska spoločnosť a od toho roku každoročne robíme Slávnosť ruží. Stalo sa, že nemecká firma Kordes, ktorá s grófkou Chotekovou spolupracovala už v rokoch 1910 až 1930, nás oslovila, že vyšľachtia ružu, ktorá ponesie jej meno, teda Mária Henrieta, a že ju darujú kaštieľu a Slovensku. A tak sa aj stalo. Pri príležitosti jej nedožitých 150. narodenín v roku 2013 nám priniesli 15 koreňov novovyšľachtenej ruže, ktorá má na jednej stonke až päť veľkých kvetov.
Krásne vonia, je odolná proti škodcom aj mrazom. Dnes máme už 200 koreňov a firma Apimed vyrába z jej lupeňov od roku 2014 voňavú medovinu s názov Mária Henrieta,“ dodáva sprievodkyňa. Príbeh šľachtických radovánok, lások aj pohnutých osudov sa v Dolnej Krupej uzavrel v roku 1946, keď Mária Henrieta vo veku 82 rokov v Dolnej Krupej zomrela.
Ludwig van Beethoven
(* 16. 12. 1770 - † 26. 3. 1827)
Bol jeden z najvýznamnejších hudobných skladateľov v dejinách hudby. Ako 13-ročný hral v kniežacom orchestri a komponoval komornú hudbu. 29-ročný zložil svoju 1. symfóniu a 31-ročný ohluchol. Koncertoval aj v Bratislave a Hlohovci.
