My sme si to vyskúšali na vlastnej koži a veru priznávame, že keď si najbližšie otvoríme fľašu dobrého vínka, budeme si ju ceniť oveľa viac. Zber hrozna kedysi sprevádzali rôzne zvyky. Ženy oberali hrozno do drevených košíkov, odnášali ho do kadí a popritom si vyspevovali.
Chceli sme zažiť, ako vyzerá oberačka dnes, preto sme si na inzertných stránkach našli ponuku brigády - zber hrozna v bratislavskej Rači. Inštrukcie známeho vinohradníka a vinára Miloša Máťuša znejú jasne: „O ôsmej ráno pred mojím vinárstvom.“ Presnosť je výsada kráľov a určite aj brigádnikov, preto tesne pred ôsmou čakáme na račianskej ulici. Nie sme sami, spolu s nami je tu desať ďalších šikovných rúk.
Susedove netrhajte
Niektorí z nich sú oberačkové stálice. „Chodievame pravidelne, ja som tu už piatykrát,“ prezrádza nám usmievavá tridsiatnička Natália. Zisťujeme, čo nás dnes čaká. „Robí sa od ôsmej zvyčajne do štvrtej,“ prezrádza nám a vzápätí prichádza vinár Miloš a porozdáva nám nožnice. Nasadáme do áut spolu so sympatickou Evkou a Mariánom. Ten chodí do vinohradov oberať už tri roky.
„Páči sa mi tá práca. To nádherné prostredie, veď to je lepšie, ako sedieť v kancelárii,“ dušuje sa Marián. Vystupujeme, navliekame si rukavice, berieme nožnice a počúvame inštruktáž. „Zberá sa riadok po riadku. Hrozno je tu pomiešané. Dnes však zbierame iba biele a ružové, tie dve môžete miešať. Červené alebo, ako ho my vinohradníci voláme, čierne hrozno dozrieva neskôr, musíme ešte trošku počkať,“ vysvetľuje nám kmeňový zamestnanec vinárstva Tonko.
Drevené košíky v súčasnosti vystriedali vedrá, kade zasa plastové debny - škopky. Vyrážame do riadkov medzi vinič. „Toto naľavo nestrihajte, to je susedove, asi by sa mu to nepáčilo,“ žartuje Evka a ukazuje, aké hrozno zbierať. „Ak je veľmi vysušené, to neberte. Ak vám budú zavadzať listy, pokojne ich ošklbte, pretože je dôležité, aby sme obrali všetko hrozno rad-radom, nemôžeme žiadne vynechať.“
Hrozno, osy a sršne
S nasadením začíname pracovať a jediné, čo nám trošku prekáža, je ostré slnko, ktoré nám hneď od rána páli na hlavy. Osviežením je sladučké hrozno, ktoré sem-tam namiesto vedra končí v našich ústach. Po čase sa nám zo sladkých strapcov lepia nožnice, preto ich pravidelne umývame.
„Dávajte pozor na osy a sršne, je ich tu dosť! Hlavne žiadne zaháňanie a prudké pohyby,“ upozorňuje nás Evka a ani to nedohovorí, sadne si na hrozno pár centimetrov odo mňa veľký sršeň. Netreba mi viac, s riadnym vreskotom a ľahkým poklusom Usaina Bolta bežím aj s poloprázdnym vedrom, čo mi sily stačia. Zastavím sa o niekoľko desiatok metrov ďalej a je mi trápne, keď sa pozriem na nechápavé tváre kolegov, ako na mňa pozerajú spoza hrozna.
Tak sa aspoň tvárim, že som išla vyložiť vedro. Tie sa sypú približne do 25-kilových škopkov, ktoré za iných okolností z vinohradov sťahuje traktor, no tu sú úzke jarky, preto ich ručne odnášajú chlapi. Jeden z nich je syn vinára Miloša, ktorý sem prišiel na traktore so zvláštnou vlečkou. Vyzerá ako mlynček.
„Je pod ňou taká vrtuľa, ktorá hrozno melie. Potom sa na ňu napojí hadica a tá to bude tlačiť rovno do preša. Uľahčuje to robotu, pretože to nemusíme presýpať hore - dolu,“ vysvetľuje nám a odhaduje, že dnes sa urobí približne 100 debien. „Budú to také dve tony,“ hovorí.
Romantická brigáda
Zvyšok našej brigády prebieha rovnako. Hore-dolu nosíme ťažké vedrá a presýpame ich do dební, ktoré chlapi potom sypú do vlečky. Napriek tomu, že už nespievame, ako si kedysi spievali naši predkovia, stihneme popri práci rozobrať všetko od futbalu cez kvalitu burčiaka až po sexi Juana z telenovely Sladká vášeň. „Ja ho milujeeeem,“ vykríkne brigádnička Natália a rozosmeje celý vinohrad.
Keď je vlečka takmer plná, sadáme si na obrátené vedrá. Niekto vyťahuje desiatu, iný si dopraje cigaretku... Ja sa kochám nádhernou scenériou vinohradov zaliatych slnkom. Musím uznať, že je to najromantickejšia brigáda, na akej som kedy bola.
Šiesti sme obrali približne dve tony hrozna. Po fuške sa celí polepení poberáme za šéfom. Vinár Miloš Máťuš práve vo svojom vinárstve dozerá na lisovanie hrozna. „Mlynček strapce odstopkuje a hadicou idú potom bobuľky do lisu, z ktorého vyteká šťava - mušt. Ten sa zbiera do veľkých kadí, kde sa to necháva sedimentovať, až vznikne čistučká šťava, ktorá potom bude kvasiť a následne sa nechá zrieť. Tak vznikne vínko. Burčiak zasa vzniká pri jednej z fáz kvasenia,“ vysvetľuje nám.
Teplo nás naháňa
Vinár Máťuš obhospodaruje rodinné vinohrady už 26 rokov. Na ploche približne 20 hektárov sa snaží vypestovať kvalitné hrozno na lahodné vínko. Je to práca ťažká a v posledných rokoch ešte o poznanie ťažšia. „Tento rok nič nestíhame, hrozno vďaka teplám dozrelo veľmi skoro. Oproti minulým rokom je to veľký rozdiel, všetko sa posunulo. Termíny oberačiek, zelené práce, jednoducho všetko. Povedal by som, že aj o dobré tri týždne. Oberáme už od polovice augusta, a to sme o takom čase vždy iba chystali a začínali sme až v septembri. Je to stres,“ sťažuje sa na dosah globálneho otepľovania, ktoré už pociťujú aj slovenskí vinári.
V každom prípade pán Miloš sa nemá za čo hanbiť. V tradícii svojich predkov pokračuje dobre. Dôkazom toho je aj tohtoročné ocenenie na Račianskom vinobraní za najlepší burčiak. A aké bude vínko z hrozna, ktoré sme dnes obrali? „To sa dozvieme pred Vianocami, keď bude hotové,“ hovorí a my sa už tešíme, ako pri štedrej večeri ochutnáme plody našej dnešnej práce.
