Do jednej z misiek sa náhodou dostala pleseň, ktorá ničila choroboplodné baktérie! Tak spoznal svet vďaka náhode penicilín, ktorý zachránil stámilióny ľudských životov! A toto nebola jediná náhoda, ktorá zmenila chod dejín. Objav prvých antibiotík bola šťastná náhoda.
Príbeh hovorí, že ak by doktor Fleming svoje laboratórium udržoval vo väčšej čistote, možno by penicilín nikdy neobjavil. Nie je to celkom presné, pretože neporiadok nie je to, vďaka čomu bakteriológ objavil zázračný liek. Pravda je, že vedec sa naozaj vybral oddychovať na pártýždňovú dovolenku do svojho letného sídla v Suffolku a v laboratóriu nechal rozložené misky s bakteriálnymi kolóniami zlatého stafylokoka, ktoré študoval.
To je bacil zodpovedný za mnohé ochorenia, od neškodných kožných infekcií až po ťažké zápaly vnútorných orgánov. Na poschodí pod Flemingovým laboratóriom skúmal iný biológ vplyv plesní na rozvoj astmy. Cez otvorené okno sa spóry plesne pravdepodobne dostali do laboratória a usídlili sa v jednej z misiek s kultúrami stafylokokov.
Keď sa Fleming vrátil, všimol si, že v okolí plesne sa baktérie nenachádzali. Okamžite strčil plesnivú misku pod mikroskop a zatiaľ čo na jej okrajoch sa vynímali bakteriálne kolónie, v bezprostrednom okolí plesne nežil ani jeden zlatý stafylokok! Vedec tušil, že v plesni sa musí nachádzať niečo, čo dokáže baktérie zničiť a zastaviť ich rast. Vraj to s úsmevom komentoval slovami: „To je vtipné.“
Vo vojne
Bol to obrovský objav, aj keď do výroby penicilínu, ako ho poznáme dnes, muselo pretiecť ešte veľa vody. Prvotná pleseň bola Penicillium rubens, z ktorej sa o niekoľko rokov neskôr podarilo izolovať čistý penicilín. Fleming na svoj veľkolepý objav reagoval vždy skromne. „Človek niekedy nájde to, čo nehľadá,“ hovoril. Svoje zistenia 13. februára 1929 publikoval v časopise British Journal of Experimental Patholgy.
Flemingov objav sa stal nepochybne jedným z najdôležitejších v 20. storočí, no vedcovi sa napriek mnohým pokusom nepodarilo izolovať z plesne čistý penicilín. Jeho článok však zaujal oxfordského profesora Howarda Floreyho, ktorý spolu s kolegom Ernestom Chainom začali v roku 1938 s penicilínovou plesňou experimentovať.
O tri roky neskôr sa im podarilo vyvinúť dostatočne čistú látku. Penicilín sa začal vo veľkom vyrábať v Amerike počas II. svetovej vojny, teda v čase, keď vojakov v zákopoch okrem guliek zabíjali aj bakteriálne infekcie. Počas vylodenia v Normandii v roku 1944 už mali spojenecké vojská k dispozici 2,3 milióna dávok lieku a aj vďaka nemu vyhrali vojnu.
Penicilín zmenil smerovanie medicíny. Lekári konečne získali nástroj na liečenie pacientov, ktorých bežné infekčné ochorenia predtým zabíjali. Bohužiaľ, samotnému Flemingovi nedokázal penicilín zachrániť život. Zomrel v roku 1955 na zlyhanie srdca. Odvtedy vedci objavili mnoho účinnejších antibiotík, no penicilín bezpochyby zmenil osud ľudstva.
Bez neho by sme možno dodnes zomierali na choroby ako zápal pľúc, čo sa deje v rozvojových krajinách, kde liek nemajú. Nie nadarmo si čitatelia novín The Times zvolili v roku 2000 penicilín za súčasť pokladu ľudstva. Záhadou zostáva, či by sa ho podarilo objaviť aj bez tej šťastnej nehody.
Plast
V roku 1907 sa belgický chemik Leo Baekeland, ktorý okrem iného vynašiel aj fotografický papier Velox, pokúšal nájsť náhradu za šelak - drahú živicu vylučovanú chrobákom červecom lakovým. Miesto toho však úplnou náhodou vyrobil prvý plastový materiál na svete.
Spojením formaldehydu s fenolom Baekeland vytvoril nevodivý a žiaruvzdorný polymér, ktorý sa dnes používa skoro na všetko, čo vidíte okolo seba. Bakelit bol prvý plast, ktorý si zachoval tvar aj po zohriatí. Pretože bol lacný, nehoriaci a všestranný, dostal sa v roku 1907 do masovej výroby a spôsobil doslova priemyselnú revolúciu. Objavom bakelitu sa začala éra „umelej hmoty“ a neblahé následky objavu začína planéta pociťovať čoraz viac.
Viagra
Začiatkom 90. rokov firma Pfizer testovala liek s označením UK-92480. Volal sa Sildenafil a mal liečiť pacientov s angínou pectoris či vysokým krvným tlakom. Vedci verili, že účinné látky dokážu uvoľniť zúžené cievy, ktoré zásobujú srdce krvou.
Bohužiaľ, v tomto smere liek nebol až taký účinný, no jeho pôsobenie sa prejavilo úplne inde, čo prekvapilo aj samotných vedcov. Spozorovali, že liek vyvolal u mužských testovaných pacientov erekciu penisu. A tak sa z modrého lieku pôvodne určeného na liečbu srdca stal v roku 1998 najrozšírenejší liek na potenciu.
Zápalky
Založenie ohňa je dnes úplná samozrejmosť, no do 19. storočia to tak nebolo. Ľudia museli na zapaľovanie ohňa používať kresadlo. Všetko zmenil v roku 1827 anglický lekárnik John Walker, keď vo svojom laboratóriu miešal sulfid antimónu s uhličitanom draselným. Zmes sa takmer už spojila, no na konci miešadla sa lekárnikovi nedarilo rozmiešať veľkú hrudu.
V hneve vytiahol drievko zo zmesi a snažil sa hrudu oškriabať o kamennú podlahu, keď vtom kúsok od jeho nohy vzbĺkol veľký oheň. Prekvapený Walker začal pre zábavu toto divadlo predvádzať priateľom. Nápadu sa chytil Samuel Jones, ktorý začal spolu s Walkerom do horľavej výbušnej zmesi namáčať drievka, skladať ich do škatuliek a predávať ako Luciferove zápalky. Vynálezom zápaliek sa po svete rozšírilo aj fajčenie, ktoré bolo od tohto momentu oveľa jednoduchšie.
Pušný prach
V deviatom storočí nášho letopočtu sa čínski alchymisti pokúšali nájsť recept na večný život a paradoxne sa im podarilo nájsť niečo, čo dokáže život, naopak, poriadne skrátiť. Zo zmesi dusičnanu draselného, uhlíka a síry nikto nikdy nežil naveky, no z receptu vznikol čierny pušný prach - najstaršia známa výbušnina na svete.
