Chlapec ho neustále hľadá v obľúbenom kresle. Prastarká ostala po 58 rokoch spolužitia bez svojej najväčšej opory. Ondrej († 80) chodil s chorými obličkami trikrát týždenne na dialýzu. „V poslednej dobe bol čulejší. Vonku sa už aj sám pomaly vedel prejsť. Bol mi oporou. Mohla som ísť niečo vybavovať na úrady a on ostal s Kristiánkom. Dokým mohol, vozil ho aj do školy. Porozprával sa s ním, pomohol mu. A zrazu...,“ vraví cez slzy Eva, ktorá už pochovala syna.
Dúfala, že s Ondrejom ešte strávia veľa pekných dní. „Po dialýze predminulý štvrtok vravel, že mu je strašne zle. V piatok sme boli u urológa, ten povedal, že má zväčšenú prostatu. Lieky nezaberali. V sobotu bol na dialýze, no nelepšilo sa mu. Volali sme záchranku, no o pár hodín ho poslali domov,“ spomína starká na najťažšie chvíle.
Ondrej mal však zlú predtuchu. „V sobotu v noci ťažšie dýchal. Chytil ma za ruku a povedal len toľko, že nech mu odpustím...,“ vraví Eva so slzami. V nedeľu poňho musela opäť prísť záchranka. Domov už neprišiel, skonal v pondelok predpoludním.
A Eva sa pýta: „Lekárska správa uvádza, že mal infekciu nejasnej lokalizácie. Odkiaľ sa však vzala?“ Zvažuje, že sa obráti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Hovorca spoločnosti Svet zdravia Tomás Kráľ povedal, že postup preveria. Viac ju však trápi, ako bude ďalej žiť.
„Na naše deti mal pre prácu málo času. O to viac sa venoval Kristiánkovi. Bol to jeho miláčik,“ hovorí Eva. Chlapec nehovorí, no začína si uvedomovať, že starkého už neuvidí. „Stále pozerá na prázdnu posteľ,“ hovorí babka. „Neviem si predstaviť, ako to zvládneme,“ povedala roztraseným hlasom.