USA a Čína zaviedli od pondelka navzájom nové colné sadzby. Washington vo výške 200 miliárd USD (170,08 miliardy eur) na čínsky import a Peking v hodnote 60 miliárd USD. Obe krajiny už predtým uvalili clá na tovary vo výške 50 miliárd USD. A nič nenaznačuje, že sa dve najväčšie svetové ekonomiky chcú vyhnúť ďalšiemu stupňovaniu obchodného sporu, ktorý podľa expertov zabrzdí aj rast globálneho hospodárstva.
Ekonómovia varujú, že zdĺhavý spor nakoniec zabrzdí rast nielen ekonomiky USA a Číny, ale aj širšej globálnej ekonomiky. Obchodné napätie tiež viedlo k zhoršeniu vzťahov medzi oboma krajinami. Čína si zavolala amerického veľvyslanca v Pekingu a odložila spoločné vojenské rozhovory na protest proti rozhodnutiu USA o uložení sankcií proti čínskej vojenskej agentúre a jej riaditeľovi za nákup ruských stíhačiek a raketového systému zem-vzduch.
Obchodné rokovania čínskej delegácie vo Washingtone minulý mesiac nepriniesli žiadny pokrok. Zdá sa, že koniec obchodnej vojny medzi USA a Čínou je v nedohľadne. Peking možno vyčkáva na voľby do amerického Kongresu začiatkom novembra a akékoľvek náznaky zmien v politike Washingtonu.
Americký prezident Donald Trump zase v sobotu (22.9.) zopakoval svoju hrozbu zavedenia ďalších ciel na čínske tovary, ak Peking nezmení svoj postoj k ochrane technológií amerických firiem a duševného vlastníctva. To by znamenalo, že Washington môže časom zaviesť clá prakticky na všetok čínsky dovoz.
Čína dováža oveľa menej produktov z USA, takže nemá priestor na to, aby uvalila odvetné clá v rovnakej hodnote. Namiesto toho varuje pred "kvalitatívnymi" odvetnými opatreniami. Peking však neprezradil, o aké kroky by mohlo ísť. Analytici sa domnievajú, že Čína môže zadržať vývoz určitých výrobkov do USA, alebo zvýšiť byrokraciu pre americké spoločnosti. Podľa niektorých expertov hrozí tiež riziko, že Čína môže povoliť oslabenie svojej meny jüan, aby zmiernila vplyv ciel na svojich vývozcov.