V trileri Collateral ste si po prvý raz zahrali zločinca. Neuškodilo to vášmu imidžu?
- Vôbec nie. Som, aký som a robím filmy, ktoré sa mi páčia. Ani v Magnólii a Interview s upírom som si nestvárnil práve milých chlapíkov. Vincentov asociálny prvok ma vlastne veľmi lákal, ľudia ako on vyvolávajú vo svojom okolí totálny chaos. Je fascinujúce, ako si vnútorne snažia ospravedlniť to, čo robia a sú hlboko presvedčení, že majú pravdu.
Takže v jeho charaktere vidíte aj pozitíva?
- Myslím si, že každý človek je v podstate dobrý. Inak by napríklad Vincent odbachol taxikára Maxa hneď pri prvej príležitosti. Ale akýmsi čudným spôsobom k nemu cíti náklonnosť.
Vraj ste v rámci prípravy na úlohu pracovali ako poslíček.
- To bola iba jedna časť mojej prípravy na rolu nájomného vraha. Robil som množstvo vecí, aby som sa Vincentovi dostal až pod kožu. Poctivo som napríklad trénoval streľbu s ostrou muníciou.
Zaoberali ste sa aj myšlienkovými pochodmi zabijaka? Nerozprávali ste sa napríklad s psychiatrami?
- Ísť k psychiatrovi? Nikdy, to by bola posledná vec, ktorú by som spravil! Ak sa chce človek dozvedieť pravdu, „cvokárom“ by sa mal vyhýbať na sto honov. Materiály o rôznych typoch správania, násilných činoch a poruchách osobnosti som čerpal z archívov scientologickej cirkvi.
Svojím postojom k psychiatrii asi patríte v Hollywoode k menšine. Čo proti nim máte?
- Psychiatria sa zakladá na názoroch a subjektívnej interpretácii, nie na vedeckých dôkazoch. Stačí sa pozrieť na dejiny americkej psychiatrie. Za jej zakladateľa sa považuje Benjamin Rush. A čo dokázal? Definoval napríklad psychickú poruchu, ktorú nazval negritúda. Neznamená to nič iné, iba to, že niekto je čierny! V 50. rokoch zomrelo v USA na psychiatrických klinikách viac ľudí než v posledných desiatich vojnách. Psychiatri sa hrajú na autority, no pritom sú to obyčajní ezoterickí sektári.
Zdá sa, že s nimi nemáte dobré skúsenosti...
- Poznám niekoľkých rodičov, ktorí stratili svoje deti, pretože im kadejakí šarlatáni predpísali bohvieaké lieky.
Táto téma vás poriadne rozčúlila. Ako tlmíte svoj hnev?
- Ak sa na niečo nahnevám, musím mať skutočne vážnu príčinu. Väčšinou však svoju zlobu smerujem iba na konkrétnu vec a nenadávam na celý svet.
Už dlhší čas ste bez partnerky. Nedeprimuje vás to?
- Nie, naopak, cítim sa fajn. Moje vzťahy boli vynikajúce a ani jeden neľutujem. Bol som ženatý, potom som mal priateľku, takže teraz si užívam výhody mládeneckého života.
Vážny vzťah teda neplánujete?
- Ale áno, viem, že jedného dňa sa znovu ožením, pretože si vážim priateľstvo a intimitu v manželstve. Ak nájdem správnu partnerku, nebudem váhať. Nie som predsa nijaký začiatočník.
