Musel sa zbaliť a definitívne odišiel z fary. O význame celibátu sa pritom dlho diskutuje aj v cirkvi. Nedávno aj sám pápež František pripustil, že v istých prípadoch je celibát zastaraný. Aké sú šance na jeho zrušenie?
Lajcha, ktorý pôsobil v Kľaku, Ostrom Grúni a Hrabičove, sa definitívne pobalil z farnosti. V piatok ho suspendovali a zakázali vykonávať kňazskú činnosť. Lajcha je presvedčený, že príčinou je to, že si dal na chrbát vytetovať žalm 23 a potom vydal knihu, v ktorej opisuje a obhajuje to, že v rímskokatolíckej cirkvi by mal byť celibát dobrovoľný a opäť by mali začať svätiť ženatých mužov.
Z Kancelárie Biskupského úradu v Banskej Bystrici uviedli, že „Michal Lajcha dňa 21. 9. 2018 dostal zákaz vykonávať úkony kňazskej služby v zmysle kánonu 1722 a 1333 CIC, lebo dňa 10. 9. 2018 nedovoleným spôsobom opustil pracovné miesto vo farnosti Kľak a veriacim neslúžil denné sväté omše. Menovaný Michal Lajcha dňa 21. 9. 2018 bez udania dostatočného dôvodu neprišiel na dohodnuté stretnutie s diecéznym biskupom.“
Lajchu týmto vyjadrením prekvapili. „Je to nezmysel. Mám z toho taký pocit, akoby biskupský úrad nechcel robiť reklamu našej knihe. Tak uviedli takýto bizarný dôvod,“ vysvetlil dnes už bývalý farár. „Fakt je, že som nenahlásil v spomínaný deň dovolenku. Iba som si zaistil a vybavil svoje zastupovanie, lebo v ten deň sme prezentovali knihu. Zaistil som u svojich kolegov, aby ma zastupovali. Farnosť bola teda zaistená, čo sa týka duchovnej služby. A že som sa nestretol s biskupom? Toto je moja slabosť. Priznávam, som citlivý a stretnutie by som nezvládol,“ dodal.
Otázniky okolo celibátu
Celibát sa v katolíckej cirkvi v určitej podobe uplatňuje už od jej počiatkov. V priebehu 11. a 12. storočia však pápež Gregor VII. vydal dekrét proti ženeniu kňazov. Pápež František nedávno šokoval tým, že by sa celibát mohol zrušiť aj preto, aby sa zvýšil počet kňazov, ktorých je v niektorých oblastiach nedostatok.
Skutočnosť, že celibát v budúcnosti môže prejsť reformou, potvrdil aj cirkevný analytik Imrich Gazda. „Celibát je najvyšším stupňom nasledovania Ježiša Krista, je to akoby zasnúbenie sa Bohu, no nie je to dogma. Aj samotný pápež František sa vyjadril, že celibát je pravidlo, ktoré sa môže zmeniť. Teda to nie je tabu, o ktorom sa v cirkvi nehovorí. Aj na Slovensku máme cirkvi, v ktorých sa kňazi pred vysviackou môžu ženiť,“ vysvetľuje.
Na otázku, čo by muselo predchádzať zrušeniu celibátu, Gazda odpovedá: „Rozhodnutie by muselo padnúť na najvyššej úrovni, teda rozhodnúť by musel pápež alebo koncil. Určite by to nebolo tak, že teraz sa môžu zrazu všetci kňazi ženiť. Neplatilo by to retroaktívne, ale len pre nových uchádzačov,“ dodáva Gazda.
Zrušiť ho môže len pápež
Renáta Jakubcová, odborníčka na cirkevné právo z Univerzity Mateja Bela
Je to cirkevný zákon, rozhodnutie pápeža a zrušiť by ho musel opäť pápež. Je najvyšší zákonodarca v katolíckej cirkvi, čo povie, to platí. Zrušiť by to musel buď pápežským listom motu proprio, okružným listom, alebo apoštolskou exhortáciou. To, čo vyhlási pápež, sa považuje za neomylné učenie a bolo by to povinne akceptibilné pre celú cirkev, preto je možné, že by to mohlo platiť aj retrospektívne, ak by to pápež vo výroku vyložene uviedol. Teda napríklad, že by to platilo aj pre skôr vysvätených kňazov, dajme tomu pred rokom 2010. Nemyslím, že by takéto niečo z jeho úst niekedy v blízkom čase zaznelo.
Prečo sme za celibát
Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska
Celibát nemá len praktický rozmer - ako sa často zdôrazňuje, znamená väčšiu voľnosť kňaza pre službu spoločenstvu veriacich - ale napríklad aj tzv. eschatologický charakter. Znamená to, že je pripomienkou vecí budúcich - teda večnosti, v ktorej sa podľa Biblie ľudia už nebudú ani ženiť, ani vydávať, ale žiť v spoločenstve lásky s Bohom. Celibát, v analógii k rehoľným sľubom, ktoré sú založené na evanjeliových radách chudoby, čistoty a poslušnosti, je zároveň poukazom na užitočný sebazápor - podľa vzoru Ježiša Krista.
Nechce sa ním tvrdiť, že tí, ktorí sa ho podujmú zachovávať, sú lepší než tí, čo žijú v manželstve: je však pripomienkou, že aj všeobecne známym a mimoriadne silným ľudským pokušeniam je možné čeliť - a človek, ak spolupracuje s Božou milosťou, nie je proti nim celkom bezmocný. Ani pády v tejto oblasti neznamenajú, že zdržanlivosť a sebazápor nemajú zmysel.
