Po štyroch rokoch upadla do ťažkej depresie, z ktorej ju akoby zázrakom vyliečil fotoaparát, ktorý uvidela vo výklade. Fotenie ju okamžite chytilo za srdce a dnes sa ním živí.
Bolo jej tak zle, že nechcela žiť. Do depresie upadla Kristína (28) z Nových Zámkov po tom, čo prišla o svojich blízkych. „Keď som mala 19 rokov, zomrel mi otec. Vtedy som bola v 5. mesiaci tehotenstva,“ opisuje tragické okamihy života mladá žena. Smútok jej pomáhala okrem rodiny zahnať aj radosť z očakávania bábätka. To ešte netušila, čo ju ešte čaká. „Mala som po boku mamu a babku, no v priebehu roka som prišla aj o ne, dokonca mi zomrel aj strýko, ktorý mi bol oporou,“ pokračuje Kristína.
Obrovskú bolesť prekonala vďaka synčekovi a partnerovi. Lenže vnútri stále dusila žiaľ a po roku v práci v škole zrazu odpadla. „Diagnóza bola ťažká depresia. Začala som prežívať hrozné časy,“ hovorí dnes už usmiata Kristína a dodáva: „Lieky mi na jednej strane pomáhali, na druhej mi bolo z nich hrozne.“ Choroba mladú ženu doslova ničila a takmer si zobrala život. „Samovražedné myšlienky boli u mňa na dennom poriadku,“ krúti hlavou.
Až kým jedného dňa pri prechádzke nezbadala vo výklade fotoaparát. „Neviem to vysvetliť, nikdy som nefotila, ale zrazu ma opantala túžba ho mať a fotiť. Kúpila som si ho na splátky a začala som fotiť,“ usmieva sa Kristína. „Zo záľuby sa stala nielen vášeň, ale dnes sa s tým už aj živím,“ dodáva. Z roboty odišla, keď mala objednávky na rok dopredu. Zbavila sa aj liekov. „Mnohí profesionálni fotografi mi vyčítajú, že moje fotografie sú príliš farebné, mne sa páčia, lebo sú odrazom mojej duše,“ usmieva sa mladá žena.
