Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že ide o reakciu na zločiny spáchané na príslušníkoch tamojšej moslimskej menšine Rohingov. Hlasovanie Snemovne nemá účinnosť, pretože čestné občianstvo sa udeľuje spoločným uznesením oboch komôr kanadského parlamentu. Podľa informácií, ktoré Reuters získal od nemenovaného kanadského predstaviteľa, musí byť aj v opačnom prípade procedúra rovnaká. O zbavení Aun Schan Su Ťij čestného občianstva, ktoré jej udelili v roku 2007, by mal tak hlasovať ešte aj Senát.
Kanadský premiér Justin Trudeau v stredu novinárom síce povedal, že proti takémuto kroku nenamieta a potvrdil, že parlament ho zvažuje. Odobratie občianstva Su Ťij však podľa neho krízu v Mjanmarsku neukončí. Dolná komora kanadského parlamentu prijala v uplynulom týždni taktiež jednomyseľné rozhodnutie, v ktorom označila zabíjanie mjanmarských Rohingov za genocídu.
Laureátke Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij udelili v Kanade čestné občianstvo v roku 2007 za jej úlohu pri presadzovaní demokratických zmien v Mjanmarsku. Su Ťij, zastávajúca funkciu štátnej radkyne, ktorá zodpovedá úradu premiéra, bola v ostatnom čase opakovane kritizovaná za to, že sa nevyjadrila k zásahu armády v Rakhinskom štáte.
Medzinárodné spoločenstvo mjanmarskú armádu obviňuje z rozsiahleho porušovania ľudských práv a genocídy: zo znásilňovania, vrážd, mučenia a podpaľovania dedín moslimskej menšiny Rohingov. Čo od vlaňajšieho augusta viedlo k úteku približne 700.000 Rohingov do susedného Bangladéša. OSN nedávno vyhlásila, že hlavní velitelia mjanmarskej armády by mali byť stíhaní pre možnú genocídu spáchanú voči Rohingom počas nepokojov.
