Za viac ako 50 rokov kariéry odoperoval 22-tisíc pacientov a stále je vo vynikajúcej forme.
„Na fakulte učím chirurgiu. Popritom operujem. To už je dlhoročný zvyk a tréning. Oči vidia, ruky sa netrasú, srdce a chrbát vydrží,“ hovorí chirurg. Bez problémov zvláda päťhodinové operácie pankreasu či zákroky na hrubom čreve, pečeni a pažeráku. Chirurgia ho fascinovala odmalička. „Ako deväťročný som mal úraz kolena, bol som na chirurgii v Humennom,“ spomína rodák zo Zbudského Dlhého.
„Tam robil primár Leňo, vysokánsky chlap v bielom plášti. Stal sa mojím vzorom. Keď sa ma pýtali, čím chcem byť, hovoril som, že primár Leňo,“ smeje sa Bober, ktorý je bratom arcibiskupa Bernarda Bobera.
Prvá laparoskopia
Cestu na fakultu nemal jednoduchú. Otec nebol v JRD, tak stredoškoláka Juraja na tri týždne vyhodili zo školy. Po maturite skončil ako robotník v Chemkostave. „Nesmierne som si potom vážil, keď ma vzali na medicínu. Učil som sa aj cez Vianoce. Prvýkrát ma zo sály síce vyniesli, prišlo mi nevoľno. Ale skončil som s červeným diplomom,“ spomína so smiechom.
Nastúpil za sekundárneho lekára, neskôr ako asistent na fakulte. „Mal som plat 1 100 korún. Popritom som robil chirurga. Mám zaznamenaných 22-tisíc operácií,“ prezradil Bober, za ktorého pôsobenia sa chirurgia výrazne zmenila i technologicky.
„V roku 1988 sme v Košiciach urobili prvú transplantáciu obličky. Revolúciu v chirurgii spôsobila laparoskopia. Urobil som prvú laparoskopickú operáciu žlčníka na východe,“ hrdí sa profesor. Jeho najnáročnejším zákrokom bolo odstránenie pažeráka, žalúdka a časti pankreasu u jedného pacienta.
Dodnes posiela lekárovi na Vianoce pohľadnice. „Chirurgia je úžasný odbor. Nie je len o úspechoch, ale, bohužiaľ, niekedy aj o neúspechoch. Budúcim chirurgom chcem odkázať, aby sa na svoje povolanie dôkladne pripravili a aby nezanedbávali tréning,“ odkazuje profesor.
