Kým Tomáš Szabó bol bývalým dlhoročným vyšetrovateľom, Miroslav Marček v minulosti slúžil v armáde ako vojak. A to zďaleka nie je prvý prípad, kedy policajti museli riešiť svojho exkolegu. Prečo sa radikalizujú často práve tí, ktorí nás mali chrániť? V poslednej dobe sa nielen u nás, ale i vo svete objavil rad trestných prípadov, kde v úlohe páchateľa vystupuje bývalý policajt či armádny príšlušník.
„Polícia má okolo 25 - tisíc aktívnych príslušníkov, ak sa stane takýto prípad, tak väčšinou u jednotlivcov. Navyše toto sú bývalí príslušníci, nedá sa zovšeobecňovať, že dochádza k ich radikalizácii,“ hovorí psychológ František Skokan. Vojaci aj adepti na strážcov zákona musia pred vstupom do zamestnania absolvovať psychologické testy, ktoré majú odhaliť ich prípadné sklony k agresivite.
Radoví príslušníci polície tieto testy potom oficiálne opakujú každých 5 rokov, kukláči a niektorí iní špecialisti každé tri roky. Realita je však podľa nášho zdroja iná a vyšetrovatelia majú síce každý rok psychologickú prípravu, no previerky už nerobia. Psychotesty sú podľa Skokana napriek medializovaným prípadom dostatočné a motivácia páchať trestnú činnost pramení z finančných potrieb.
„Tie testy vedia odhaliť isté tendencie a sklony k agresivite. Skôr je to možno tým, že sú policajti často biedne platení, takže potom ľahšie podľahnú ponukám na jednoduchší zárobok. Vždy platilo, že ak nevieme zaplatiť policajtov, tak ich zaplatí druhá strana. To je celosvetový problém, nielen náš,“ vysvetľuje a dodáva, že pri istých profesiách je aspoň mierna dávka riadenej agresivity nutná.
„Keď som robil vo väznici, tak som tam ani nepúšťal takých, čo nevykazujú aspon nízky stupeň agresivity a direktívneho správania. Veď by ho tam zožrali. Dôležité je morálne zrenie, vedieť tu agresivitu cieliť,“ dodáva psychológ. Bezpečnostný analytik Jaroslav Naď uvádza, že aj dnes sú v bezpečnostných zložkách niektorí radikalizovaní.
„Keď takíto ľudia ukončia svoje pôsobenie v ozbrojených silách alebo policajných zložkách, nevedia nájsť uplatnenie, sú náchylní súhlasiť s pôsobením v rôznych typoch bezpečnostných aktivít. Presne na toto by mali slúžiť vojenské spravodajstvo a SIS, ktoré by mali tieto veci odhaliť. To sa často nedarí,“ uzatvára expert.
Chcú väčšiu voľnosť
Jaroslav Naď, bezpeč. analytik
Nemajú záujem pôsobiť vo firme, kde by mali hierarchicky plniť rozkazy a pokyny. Chcú mať väčšiu voľnosť, využiť danosti, ktoré majú, a preto sa niekedy uchýlia k nelegálnym aktivitám. Treba to vnímať komplexne, podozrivý podľa medializovaných informácií absolvoval výcvik v Európskej bezpečnostnej akadémii. Súhra aspektov, sociálny status a jeho regionálne prepojenia vytvorila preňho podmienky na páchanie trestnej činnosti.
Láka ich zneužiť vedomosti
Peter Vačok, bývalý vyšetrovateľ
To je len torzo bývalých príslušníkov, ktorí sa radikalizujú. Je percento expríslušníkov, ktorí sa začleniť nechcú, nie sú toho schopní. Láka ich zneužiť tu erudáciu získanú v policajnom zbore, v inom prostredí, teda aj na páchanie trestnej činnosti. Exvyšetrovateľ pozná možnosti polície, vie, akým spôsom sa vykonáva objasňovanie a jej dokazovanie.
