"Po mojom otcovi, ktorý ma k tomuto športu priviedol a vštepoval mi, aby som všetko, čo robím, robil na sto percent, som azda najviac obdivoval Švéda Tonyho Rickardssona. Imponovalo mi na ňom jeho nasadenie a jazdecký štýl. Športových vzorov som mal však viac, pričom na každom z nich som obdivoval, akí sú svojmu športu oddaní a ako ťažko sa niekam dopracovali. Následne som si z každého snažil niečo zobrať, a tak sa postupne formovať,“ rozhovoril sa Vaculík.
Ten patrí na plochej dráhe už niekoľko rokov k svetovej špičke. A hoci má v Poľsku či Švédsku, kde v súčasnosti preteká, vynikajúce meno, na Slovensku, ktorému robí vo svete skvelú reklamu, ho pozná len málokto.
"Na jednej strane je fajn mať svoje súkromie, no na druhej ma to zasa mrzí kvôli medializácii a propagácii tohto športu u nás. Bol by som veľmi rád, ak by v budúcnosti ľudia na Slovensku vedeli, čo znamená plochá dráha a mohli byť hrdí na to, aké výsledky na nej dosahujeme vo svete. Je to totiž krásny šport, ktorý by mal napredovať a o ktorý by mal byť rozhodne väčší záujem. Z vlastnej skúsenosti viem, že ak som niekoho pozval na nejaké preteky, tak prišiel aj druhýkrát a hneď sa začal o plochú dráhu zaujímať. Aj preto každému odporúčam, ísť sa pozrieť na plochodrážne preteky naživo."
Vaculík odštartoval aktuálnu sezónu v troch ligách. Okrem poľskej a švédskej reprezentoval v jej úvode aj anglický Leicester Lions. A práve v jeho farbách si v polovici apríla privodil jedno z najvážnejších zranení v doterajšej kariére.
"Išlo o otvorenú zlomeninu členka ľavej nohy. Šťastím v nešťastí bolo, že sa mi to stalo v meste Swindon. V tamojšej nemocnici si to lekári síce netrúfli operovať, no neďaleko odtiaľ je Bristol, kde je pre zmenu, čo sa týka traumatológie a plastickej chirurgie, jedna z najlepších kliník na svete. Tým pádom som nemohol ani trafiť do lepších rúk. Podstúpil som tam dve operácie, jednu dvaapolhodinovú a opäť dní druhú, ktorá trvala už deväť a pol hodiny. Bohužiaľ, bola potrebná aj plastika kože, takže zo stehna mi kožu aj s časťou tetovania premiestnili na členok. Očividne všetko dobre dopadlo, keďže už po šiestich týždňoch som opäť sedel na motorke," vrátil sa myšlienkami niekoľko mesiacov dozadu Vaculík.
S manželkou, slovenskou herečkou Kristínou Turjanovou, vychováva slovenský motocyklista dvoch synov – trojročného Marka a 9-mesačného Maxima. O tom, že by sa v budúcnosti aj oni venovali plochej dráhe, však nechce otec ani počuť.
"Možno to znie zvláštne, no bol by som nerád, ak by išli synovia raz v mojich šľapajach. Viem totiž, akú dlhú cestu treba prejsť k tomu, kým sa človek v tomto športe dostane na úroveň menšieho rizika. Človek na nej veľakrát padne, niečo si zlomí či niečo podobné. Už teraz zažívam chvíle strachu, keď vidím Marka rútiť sa na odrážadle dolu kopcom a trasie sa mu volant," poznamenal.
Vaculík sa od roku 2013 pýši titulom majstra Európy, okrem toho vyhral tri Grand Prix (v v poľskom Chorzówe 2012 i 2018 a vlani v slovinskom Kršku). "Už mi chýba len titul majstra sveta a mal by som všetko. Verím, že jedného dňa sa mi to splní. Veľmi po tom túžim. Už neraz som sa presvedčil, že v živote i v mojom športe to funguje tak, že ak veľmi niečo chceš a tvrdo a cieľavedome na tom pracuješ, tak sa to aj splní. Okrem toho poznám svoje možnosti, a preto verím, že raz ten titul majstra sveta dosiahnem," dodal Vaculík.
