Morské panny či sirény sa spomínajú v mnohých obdobiach ľudskej histórie. Najmä stredovekí námorníci opisovali prekvapivé stretnutia so zvodnými a niekedy aj nebezpečnými stvoreniami. Sú tajomné morské víly iba výplodom fantázie alebo neprebádaná skutočnosť?
Pokojnú plavbu plachetnice naruší spev. Taký vábivý a nádherný, že loď mení svoj kurz a nasleduje sladký hlas k nebezpečným plytčinám, kde stroskotá. Presne takto námorníci opisovali príbehy o zvodných sirénach - bájnych bytostiach, ktoré svojím krásnym spevom dokázali zlákať aj najskúsenejších morských vlkov priamo do náručia smrti...
Napoly žena
Prečo by bola celá história ľudstva popretkávaná historkami o stretnutiach s tajomnými morskými stvoreniami, ak by na tom nebolo čo i len zrnko pravdy? Spomínajú sa už v starom Babylone či neskôr v antike, no vôbec jeden z prvých opisov týchto stvorení priniesol v 1. storočí nášho letopočtu rímsky spisovateľ Plínius Starší. V spisoch História prírody napísal o ženách so šupinatým telom toto: „Morské panny nie sú výmysel... Videli ich mnohí svedkovia blízko pobrežia. Niektoré zomierali a miestni obyvatelia ich počuli ľútostivo plakať.“
V 5. storočí sa v gréckom texte Physiologus, ktorý opisuje reálne, ale aj mytologické zvieratá, píše toto: „V mori je mnoho zázrakov. Morská panna je ako dievčina. Má hruď aj telo – od pupka dole sa však nepodobá dievčine, ale rybe s plutvou.“
Nie sú pekné
Francúzsky filozof Bartholomeus Anglicus v knihe De Propietatibus Rerum, ktorá sa považuje za jednu z prvých encyklopédií stredoveku, v 13. storočí opísal morskú pannu podobne. „Vrchná časť jej tela sa podobá ženskému telu. Má dlhé ruky a hebké vlasy. Hlava aj krk sa úplne podobajú ľudským. Medzi prstami má plávajúce blany podobné tým, ktoré má na nohách vodné vtáctvo. Dolná polovica tela sa podobá rybe. Je šupinatá a má plutvy.“
Na svojich cestách mal v roku 1493 aj slávny moreplavec Krištof Kolumbus pri brehoch západnej Afriky naraziť na tri takéto stvorenia. „Nie sú také pekné, ako bývajú zobrazované na obrazoch, aj keď sa do istej miery ľuďom podobajú,“ zapísal si do svojho lodného denníka. Morské panny mal zazrieť na svojej plavbe do Nórska po Beringovom mori aj anglický moreplavec Henry Hudson a neskôr aj mnohí ďalší.
Stredovekí ľudia existencii morských panien silne verili. Mnohé príbehy zo 16. storočia hovoria, že niektoré z nich odchytili, naučili miestnym jazykom, zaradili do spoločnosti a dokonca pokatolíčtili. Tieto príbehy si však podľa odborníkov iba požičali mytologické bytosti, aby ich prostredníctvom poukázali na silu a moc kresťanstva.
Strašia robotníkov
Celosvetovo však kult morských víl preslávila a ľudskejšiu tvár stvoreniam vdýchla rozprávka dánskeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena Malá morská panna z roku 1837. Rozprávkou sa neskôr inšpirovalo aj štúdio Walt Disney, ktoré v roku 1989 prinieslo do kín kreslenú rozprávku o morskej panne Ariel.
Príbehy o stretnutiach s tajomnými pannami z oceánov nie sú ojedinelé ani v súčasnosti. V roku 2008 sa v médiách objavili správy, že pri juhoafrickej dedinke Suurbraak jej obyvateľ Daniel Cupido zazrel zvláštne stvorenie. Napoly ženu, napoly rybu. Iba o rok neskôr zasa na izraelskú radnicu v prímorskom meste Kiryat Yam začali prichádzať desiatky ľudí, ktorí tvrdili, že bájne stvorenie zazreli na vlastné oči.. „Mnoho ľudí nám hovorí, že sú si istí, že morskú pannu videli. Jednotlivé svedectvá sú od seba pritom nezávislé,“ povedal pre televíziu Sky News hovorca radnice Natti Zilberman a pokračoval. „Ľudia hovoria, že je to napoly dievčina, napoly ryba a skáče ako delfín. Robí rôzne kúsky a potom náhle mizne.“ Tlak ľudí na objasnenie záhady bol taký silný, že radnica vypísala odmenu milión eur pre toho, kto prinesie dôkaz o existencii stvorenia. Dobrý nápad, ako do mesta prilákať milovníkov záhad a turistov, nemyslíte?
V africkom Zimbabwe v roku 2012 nastala pomerne vtipná situácia. Projekt výstavby dvoch vodných nádrží Gokwe a Mutare veľmi meškal. Keď kompetentní zisťovali, kde je problém, dočkali sa kurióznej odpovede. Dôvodom bolo, že robotníkov ohrozovali pri výstavbe priehrad morské panny, pre čo sa v strachu odmietali vrátiť na pracoviská. „Dokonca sme najali aj bielych, aby si nemysleli, že naši chlapci nechcú pracovať, no aj oni sa vrátili so slovami, že už sa tam nikdy nevrátia pracovať,“ povedal pre tamojšie noviny minister pre vodné zdroje Sam Sipepa Nkomo. Problém mali vyriešiť až miestni šamani, ktorí rituálmi morské panny z priehrad vyhnali.
Prelud či realita?
V roku 2012 vysielala stanica Animal Planet dokumentárny film - Morské panny: Nové dôkazy, kde vedci skúmali videodôkazy o morských stvoreniach. Dokument sa stal najúspešnejším programom v histórii stanice. Ľudia začali bombardovať Národný úrad pre oceán a atmosféru v Amerike s otázkou, prečo im o existencii morských panien klamali. Úrad bol donútený vydať tlačovú správu, že neexistuje žiadny dôkaz o ich existencii. Ako sa nakoniec ukázalo, videonahrávky v dokumente neboli pravé, rovnako ani vedec, ktorý sa vydával za morského biológa - bol to herec. Fiasko známej stanici, ktorá divákom dovtedy prinášala dôveryhodné vzdelávacie programy zo sveta zvieracej ríše, uškodilo.
Záhadou zostáva, či si stovky námorníkov a obyvateľov prímorských mestečiek pomýlili morské panny napríklad s delfínmi, alebo boli iba výplodom ich fantázie. Mohli byť iba preludom, ktorý sa námorníkom počas dlhých dní na mori prisnil? Na odpoveď si budeme musieť ešte asi počkať, no pravda je, že oceán je ešte stále neprebádaným miestom. Nikto nemôže s istotou povedať, čo sa nachádza v jeho tmavých zákutiach. Veď vedcov neustále prekvapujú nové a nové živočíšne druhy, na ktoré pri expedíciách v hlbinách natrafia.
