Po 80 rokoch od spustenia sa budovy lanovky dočkali potrebnej rekonštrukcie. A popritom vyplávali na povrch aj pikantné tajomstvá našich veľhôr.
LANOVKA
TATRANSKÁ LOMNICA - SKALNATÉ PLESO
- 19. mája 1936 položili prvú podperu na lanovku, poslednú deviatu dokončili 12. októbra
- Rýchlosť: 14,4 km/h
- Kapacita kabínky: 30 cestujúcich + sprievodca
- Prevýšenie: 866 m
- Hmotnosť nosného lana: 48 ton
Myšlienka postaviť vo Vysokých Tatrách lanovku na niektorý zo štítov sa objavila už na začiatku minulého storočia. Najprv to boli návrhy postaviť lanovku na Gerlach, nakoniec však zvíťazil Lomnický štít (2 634 m) a veľkú zásluhu na tom mal Juraj Országh, vtedajší riaditeľ Štátnych kúpeľov v Tatranskej Lomnici. Jeho myšlienku podporilo aj vedenie Tatranskej elektrickej vicinálnej železnice, čo stvrdilo listom zo dňa 22. decembra 1933. Dnes sa tomu možno ani nechce veriť. ale presne na deň o štyri roky neskôr sa začala prevádzka prvého úseku lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso!
Stavali v mrazoch
Všetky budovy lanovky navrhol uznávaný slovenský architekt Dušan Jurkovič a dnes sú to národné technické pamiatky. Celú stavbu aj s technickou realizáciou zadali firme František Wiesner, strojírny v Chrudimi, ktorá prvého apríla 1936 začala s výstavbou. Najprv vybudovali cesty k budúcim staniciam v Tatranskej Lomnici a na Štarte. Celkový rozpočet výstavby lanovej dráhy bol vtedajších 15 miliónov korún! Prvé ozajstné stavebné práce na budove lanovky sa začali 8. mája 1936. Dnes si ani nevieme predstaviť, za akých namáhavých podmienok sa táto lanovka stavala.
Od prvotného zamerania, cez výkopy až po vynosenie materiálov sa všetko robilo ručne a v extrémne náročných podmienkach. Pokrývačské práce robili v tuhej zime od 5. do 22. októbra a ústredné kúrenie na koks inštalovali od 2. novembra do 15. decembra 1937. No napriek tomu lanovku v úseku Tatranská Lomnica-Skalnaté pleso dali 22. decembra 1937 do prevádzky.
Ľudské sily
Začali tu premávať dve kabínky pre 30 cestujúcich, ktoré sa stretali na pol ceste v stanici Štart. Jedna cesta trvala 25 minút a stála 36 Kč hore a 48 Kč hore aj dole. Stanica Štart sa volala preto, lebo tu mala štart bobová a sánkarská dráha.
Aby sa toto na tú dobu gigantické dielo podarilo, na začiatku museli ľudia a ťažné zvieratá na trase dlhej 2,5 kilometra s prevýšením 600 metrov povynášať 40 ton dreva, 35 ton štrku a piesku, 5 ton cementu a 7 ton oceľových konštrukcií. Nosiči dostávali 40 halierov za kilo vyneseného materiálu, pomocný robotník zarábal od 2 do 3 korún na hodinu. Murári, tesári a kamenári od 4 do 4,50. Keď sa neskôr podarilo postaviť provizórnu nákladnú lanovku, tá dokázala za hodinu prepraviť až 10 ton materiálu a dovážala a zvážala tiež robotníkov.
Keď neoblomní chlapi vybudovali základy lanovky na Skalnatom plese, začali s prípravou budovania tretej etapy visutej lanovky na Lomnický štít. Lanovka na vrchol začala premávať v decembri 1941. Trasa Skalnaté pleso - Lomnický štít mala svetový rekord v prevýšení a premostení medzi dvoma stožiarmi, celá lanovka z Tatranskej Lomnice až na štít bola to v tom čase najdlhším komplexom lanoviek.
Odkazy
Po 80 rokoch na budovách lanovky panuje čulý stavebný ruch. Pri rekonštrukčných prácach sa majstrom murárom, klampiarom i tesárom odkrývajú staré tajomstvá lanovky. „Je obdivuhodné, čo všetko sme tu objavili. Rímske číslice na trámoch, kované hranaté klince a dôvtipné väzby krovov, ktoré sú malou ukážkou vtedajšej práce. Niekoľko trámov sme museli vymeniť, lebo zatekajúca voda ich veľmi zničila, ale základná konštrukcia strechy je pôvodná,“ chváli prácu svojich kolegov spred osemdesiatich rokov Rado Mikurda (28).
S novou plechovou krytinou sa trápili Zdeno Kužma (45) so synom. „Počasie sa tu mení každú chvíľu, ale teplota cez deň je zatiaľ priaznivá. Pracujeme so špeciálnym plechom, ktorý sa dá ohýbať len do 10 °C, potom praská. Je to naša najvyššie položená stavba,“ tvrdí klampiarsky majster, ktorého fascinuje stará technológia a materiály, ktoré na streche objavili. No najzaujímavejší objav na robotníkov čakal na tehlovej fasáde budovy lanovky na Skalnatom plese. „Keď sme dávali dole lešenie, objavili sme nápis na hrane tehly. Zrejme vtedajší murár Bednarčík chcel po sebe nechať pamiatku a do tehly vyryl svoje meno a dátum. Musel to urobiť, keď už demontovali lešenie, aby ho nikto neobjavil. Zaujímavé je, že sme to našli na deň presne po osemdesiatich rokoch,“ ukazuje šéf Tatranského okrášľovacieho spolku Patrik Kollesár vzácnu tehlu. „Ak niekto vie, kto bol murár Bednarčík Gall, radi sa s ním stretneme.“ So smiechom dodáva ešte jednu pikošku: „Keď sme pred rokmi pripravovali rozhľadňu nad galériou, na schodišti na stene sme objavili množstvo nápisov. Jeden nás však veľmi zaujal. Nejaká mladá dáma mala silnú túžbu nechať odkaz svetu, že práve tu prišla o panenstvo!“
Reštaurácia
Rekonštrukciou na Skalnatom plese neprechádza len stará historická budova, ale aj budova druhej kabínkovej lanovky. Tú postavili v roku 1976. Bola to obežná lanovka so 4-miestnymi kabínkami. Po tragickom páde jednej kabínky v r. 1992 ju však zatvorili a zmodernizovanú opäť otvorili v roku 1995. Dnes je v prevádzke len jej spodný úsek Tatranská Lomnica - Štart. A budovu stanice na Skalnatom plese, kde už táto lanovka nepremáva, dnes prerábajú na veľkú reštauračnú halu. „Bude to reštaurácia s asi najkrajším výhľadom na podtatranskú oblasť. Zachovajú sa tu aj nejaké technické artefakty pripomínajúce pôvodný účel budovy,“ prezrádza na záver stavebný dozor Mikuláš Briadka.