Dovtedy prišlo k urnám iba 22,5 percenta oprávnených voličov, informovala štátna volebná komisia. Nadpriemerne vysokú účasť hlásili z niektorých štvrtí metropoly krajiny Skopje, uviedla tlačová agentúra APA.
Práve účasť je z hľadiska platnosti plebiscitu nezanedbateľným faktorom. Predpokladom pre platné referendum, ktorého výsledok však nebude mať záväzný, ale poradný charakter, je účasť nadpolovičnej väčšiny 1,8 milióna občanov postjuhoslovanskej republiky. Do referenda v Macedónsku sa oprávnení voliči môžu zapojiť do 19.00 h.
Dokument o zmene názvu krajiny na "Republika Severné Macedónsko", na ktorom sa Skopje a Atény dohodli v júni, aby uzavreli viac ako štvrťstoročie trvajúci bilaterálny spor, rozdelila verejnú mienku v Macedónsku i Grécku. Odporcovia tvrdia, že druhej strane ponúka príliš veľa.
Macedónsky parlament dohodu ratifikoval napriek tomu, že ju prezident odmietol podpísať. Po referende v prípade pozitívneho výsledku musia poslanci odhlasovať zmenu ústavy, aby mohla vstúpiť do platnosti zmena názvu krajiny. Posledným krokom k plnej implementácii dohody je jej ratifikácia na pôde gréckeho parlamentu, v ktorom vládne ohľadom tejto otázky hlboký rozkol.
Prezident Macedónska Gjorge Ivanov zdôraznil, že osobne plebiscit bojkotuje a vyzval občanov, aby postupovali rovnako. Predseda macedónskej vlády Zoran Zaev v nedeľu po vhodení svojho hlasu uviedol, že očakáva veľkú väčšinu súhlasných hlasov, pretože podľa jeho názoru si viac ako 80 percent občanov Macedónska želá vstup krajiny do euroatlantických štruktúr.
Vládni politici už počas kampane upozorňovali, že budú referendum považovať za platné, aj keď zostane v nedeľu doma viac ako polovica oprávnených voličov. Zohľadnia vraj iba pomer kladných a záporných hlasov.
