Tvrdí to podľa agentúry Reuters nemecké výskumné stredisko, ktoré systém varovania pred vlnami cunami používaný v Indonézii vypracovalo.
Úrady si začali klásť otázky v súvislosti s fungovaním výstražného systému pred cunami, ktorý po piatkovom zemetrasení s magnitúdou 7,5 zjavne nebol dostačujúci. Najviac obetí mohutného zemetrasenia totiž zavinili až následné vlny cunami. Podľa posledných údajov si vyžiadali až 1200 ľudských životov, predpokladá sa však, že tento počet ešte stúpne.
"Problémom bola komunikácia medzi miestnymi úradmi a ľuďmi, napríklad priamo na plážach na Sulawesi," povedal pre kanál Reuters TV riaditeľ nemeckého Geologického výskumného centra (GFZ) so sídlom v Postupime Jörn Lauterjung.
Nemecko poskytlo Indonézii systém včasného varovania pred cunami, ktorý vyvinul inštitút GFZ, po devastujúcich cunami z roku 2004, ktoré na pobrežiach Indického oceánu zabili 226 000 ľudí.
Podľa Lauterjunga systém pracoval ako mal, pokiaľ ide o skutočnosť, že predpovedal vysoké vlny.
"Ak sa pozriete na celý varovný reťazec od vytvorenia varovného signálu až po cieľovú rovinku, ako to nazývame, teda až k miestnej ohrozenej populácii, tak práve tam bol problém," povedal. "Napríklad sa zdá, že nefungovali sirény a miestnemu obyvateľstvu neboli dávané ani žiadne upozornenia z ampliónov policajných vozidiel," dodal.
Vlny cunami po jednom z piatkových zemetrasení, ktorého magnitúda dosiahla hodnotu 7,5, napáchali škody v mestách Palu a Donggala, ako aj vo viacerých osadách v strednej časti indonézskeho ostrova Sulawesi.
