Hlasovanie poznačili spory medzi dvoma hlavnými kurdskými stranami, Demokratickou stranou Kurdistanu (KDP) a vlasteneckým zväzom Kurdistanu (PUK). Podľa zvyklostí má funkciu prezidenta Iraku zastávať Kurd, vládu vedie siitsky politik a parlamentu predsedá sunnit. Okrem Sáliha kandidoval tiež Fuád Husajn z KDP. V minulosti platilo, že kandidáta na prezidenta vyberal PUK, pretože KDP obsadzovala prezidentský post v autonómnom Kurdistane.
Ten je ale zrušený a KDP, početne silnejšie strana vo federálnom aj regionálnom parlamente, sa domnievala, že má právo získať kreslo prezidenta štátu. Tento spor sa premietol aj do dnešného hlasovania. V prvom kole zvíťazil Sálih, avšak nezískal potrebné dve tretiny hlasov, aby bolo rozhodnuté na prvýkrát. KDP potom svojho kandidáta zo súboja stiahla, avšak predseda parlamentu tento krok neuznal, pretože ho neurobil kandidát sám. Poslanci za KDP na protest odišli zo sály. Druhé kolo sa ale konalo a Sálih získal hlasy 219 poslancov, proti nemu hlasovalo 22 zákonodarcov.
"Je to pre Irak významný deň, zvíťazila demokracia," povedal poslanec Rebvat Tahá z PUK. Parlament, ktorý má 328 členov, volí prezidenta na štyri roky. Ide skôr o ceremoniálnu funkciu, moc je v Iraku v rukách predsedu vlády. 58-ročný Sálih bol v minulosti predsedom kurdskej regionálnej vlády, o 14 rokov starší Husajn stál na čele riaditeľa kabinetu bývalého prezidenta Kurdistanu Masúda Barzáního.
Dnešok bol posledným dňom, kedy mohol byť podľa ústavy prezident zvolený. V Iraku sa totiž konali parlamentné voľby v máji a parlament sa k prvému zasadnutí zišiel 3. septembra. Od toho dňa mu ústava dáva na zvolenie prezidenta 30 dní.
