Objavil sa napríklad aj vo filme Učiteľka, ktorý bol nominovaný na európskeho Oscara. Napriek tomu, že mladý fešák netrpí nezáujmom dievčat, do vzťahu sa rozhodne nehrnie. Mladý Oliver Oswald (18) je momentálne najväčšou mladou hereckou hviezdou. Seriál Oteckovia, v ktorom hrá, však nie je jeho prvou skúsenosťou pred kamerami. Objavil sa napríklad aj vo filme Učiteľka, ktorý bol nominovaný na európskeho Oscara. Napriek tomu, že mladý fešák netrpí nezáujmom dievčat, do vzťahu sa rozhodne nehrnie.
Nedávno ste mali osemnásť a stali ste sa plnoletým. Čo ste urobili ako prvé, keď už ste oficiálne mohli?
Nie som asi taký typický človek, čo by sa tešil na veci ako mnohí mladí ľudia, že si môžem legálne pripiť, alebo zapáliť cigaretu. Tešil som sa na to, že si sadnem do auta sám. To bolo prvé, čo som urobil, keď zasvietil v kalendári 5. október. Večer som naštartoval, pustil si hudbu a povozil som sa po meste. Vždy som mal vzťah k autám a doteraz som jazdil iba v sprievode rodičov. A to nie je ono. (smiech)
Čaká vás maturita?
Som teraz vo štvrtom ročníku na bilingválnom španielskom gymnáziu, ale štúdium vlastne trvá päť rokov. Budúci rok teda maturujem zo slovenčiny a z literatúry a v piatom zo španielčiny a z dvoch ďalších predmetov, ktoré si vyberiem. Takže v podstate mám pred sebou ešte dva roky.
A po skončení gymnázia?
Určite by som chcel skúsiť VŠMU, je to taký môj cieľ, a zároveň aj sen, otvoria sa vám nové dvere, naučím sa nové veci v akomkoľvek smere, takže na to sa veľmi teším.
Viem o vás, že už ako 14-ročný ste podnikali...
Vždy som chcel, aby som mohol chodiť do obchodu a kupovať si veci sám, nepýtať peniaze od rodičov. Úplnou náhodou som na jednom koncerte chytil s kamarátom tenisky, ktoré tam rozhadzovali. Bol to limitovaný pár topánok, ktoré ak niekto chytil, mohol ich kúpiť za nákupnú cenu. V podstate mali o 70 % väčšiu hodnotu, ak by som ich následne niekomu predal. Aj tie prvé odo mňa kúpil jeden chalan, a tak som za 15 minút zarobil nejaké peniaze. Vtedy som sa rozhodol, že presne to začnem robiť. Nakupoval som na internetových stránkach, kde každý štvrtok vyšiel nový limitovaný tovar. Napríklad 100 ľudí malo záujem o nejakú vec, ale tých vecí bolo len 5. Takže ak som ju kúpil, mohol som si dovoliť dať aj trojnásobnú cenu. Začínal som s ponožkami, tričkami a s čiapkami a skončil som pri topánkach. Tento biznis sa mi páčil až dovtedy, kým to už nebolo premnožené, a tak bolo viac špekulantov, všetko išlo ťažšie, tak som to stopol. A potom prišlo herectvo.
Cez prázdniny ste havarovali na skútri a zlomili ste si obe ruky. Ste už v poriadku?
Nie som úplne v pohode. Pred týždňom mi dali dolu sadru z ľavej ruky a som najšťastnejší človek na svete. Učím sa ňou hýbať, je ešte trochu opuchnutá. Na pravej budem mať sadru ešte asi mesiac. Poviem vám, že je to úžasný pocit, keď vám jednu sadru dajú dolu, doteraz som bol ako v putách. Konečne si dokážem krájať mäso alebo udržať telefón. Som však spokojný, že to dopadlo takto a nič vážnejšie sa nestalo.
Zobrali ste si z tej nehody nejaké ponaučenie?
Samozrejme. Bol by som asi blbec, keby som sa nepoučil. Dvojkolesové motorové vozidlá už pre mňa skončili. Bola to však láska. Teraz, keď vidím na ulici stáť nejakú motorku, tak si hovorím, aký som bol sprostý, nemám na to ani vek, ani skúsenosti a ani povahu, lebo som vždy pridával, kým sa dalo, keď som skúšal nejaké jazdy na motorke. Teraz už mám veľký rešpekt a jednou nohou by som bol stále v problémoch alebo v hrobe.
Prvý seriál, kde ste účinkovali, bol Zita na krku. Ako si naň s odstupom času spomínate?
Mám veľmi pekné spomienky, bol som len 11-ročný šušeň a pamätám si veľa. Všetci herci boli ku mne extrémne milí. Najviac spomienok mám na Dušana Cinkotu a veľmi som sa tešil, že sme sa mohli teraz konečne stretnúť. Bol mi najväčšou oporou, najviac sa mi venoval aj mojim rodičom, ktorí so mnou chodili na nakrúcanie. Ak by som mohol vrátiť čas, tak určite by som vrátil toto obdobie. Vytvoriť v malej hlave toľko krásnych spomienok, na ktoré tak skoro nezabudnem...
S prvým seriálom prišli okrem prvých fanúšičiek aj prvé negatívne komentáre. Ako ste sa s tým vyrovnali?
Toto by človeka v mojom detskom veku zničilo, preto sa tým už nezaoberám. Už som si postavil bariéru na základe toho, čo sa stalo v minulosti, keď som hral v Zite na krku. Vtedy ma to reálne zaujímalo a vtedy ma to fakt istý čas veľmi trápilo, bol som deprimovaný a bolo mi nanič. Takže už to nevyhľadávam.
Na instagrame máte veľa nasledovateľov, dievčatá vám píšu zamilované správy. Ste momentálne zadaný?
Nemám nikoho, som veľmi ulietaný, chodím do školy, natáčam, mám veľa iných aktivít. Rád si idem s kamošmi zahrať tenis, občas do fitka. Neviem, či by som si dokázal nájsť čas na randenie. Skúšal som to pred pár mesiacmi, či náhodou motyka nevystrelí a Oliver nebude zadaný, ale zistil som, že nemám na to ani vek, ani čas, a nie som ani natoľko vyzretý, aby som dokázal mať nejaký vzťah. Na takéto niečo treba byť mentálne pripravený. Veľa ľudí v mojom veku sa do toho pustí, že sa ide zabávať v detstve, ale podľa mňa je lepšie zabávať sa s kamarátmi, ako riešiť vážny vzťah. To príde, až keď budem bývať sám. Čo by som mal z toho, že napríklad na tri roky sa mi zastaví normálny život, nebudem sa venovať športu, hraniu na gitare, čomukoľvek a budem sa venovať babe, s ktorou sa to aj tak skončí a potom sa ani nepozdravíme, lebo tak to v našom veku funguje, všetci puberťáci sú takí, tak načo to je dobré?
Momentálne hráte v najúspešnejšom rodinnom seriáli Oteckovia. Aká ste partia?
Naozaj úžasná. My mladí herci spolu s detskými sme si dokonale sadli, nikto s nikým nemá problém, stretávame sa dokonca aj vo voľnom čase. Taktiež dospelí herci sú fantastickí, naučia vás, pochvália, povedia, čo urobiť lepšie, sú s vami kamaráti. Cítim sa tam komfortne a dobre. Za tento projekt som fakt najradšej.
