Agentúra Reuters uvádza, že to signalizuje jeho pobúrenie nad týmto procesom, ktorý je podľa Erdogana marený predsudkami voči moslimom. Priame hlasovanie o tom, či má Turecko ďalej pokračovať v kandidatúre za člena EÚ, by však potenciálne mohlo ukončiť prístupové rokovania s Ankarou, ktoré sa oficiálne začali v roku 2005, a zároveň zväčšiť priepasť medzi Ankarou a Západom.
Členské štáty Únie, predovšetkým Nemecko, kritizujú tureckú vládu ohľadom opatrení, ktoré nasledovali po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v roku 2016. V rámci bezpečnostných razií zatkli viac než 100.000 ľudí a desiatky médií museli ukončiť svoju činnosť. Erdogan sa však sťažuje na málo podpory zo strany Západu. "Je rok 2018 a EÚ nás stále núti čakať. Je teda na nás, aby sme zistili, ako sa rozhodne 81 miliónov našich občanov. Niektoré európske krajiny organizujú aj dve alebo tri referendá za rok," vyhlásil Erdogan na politickom fóre v Istanbule s tým, že ak sa Turecko rozhodne pre takýto plebiscit, malo by k nemu aj "okamžite" pristúpiť.
Erdogan, ktorého korene sú v politickom islame, dlhodobo obviňuje členské štáty Európskej únie z poskytovania priestoru protimoslimským náladám, tvrdiac, že tento blok má problémy s predstavou, že by sa členom EÚ stala krajina, kde žije prevažne moslimské obyvateľstvo. Holandský minister zahraničných vecí Stef Blok počas svojej návštevy Ankary v stredu vyhlásil, že ak sa chce Turecko posunúť bližšie k EÚ, musí riešiť otázky týkajúce sa právneho poriadku a dodržiavania ľudských práv.
