Prekvapivo, tento stavebný inžinier z bulharského mesta Ruse, chce tento projekt darovať Slovenskej republike. Prečo sa tak rozhodol?
Až 350 miliónov ľudí na svete je nevidiacich či nepočujúcich. To je počet ľudí, ktorý prevyšuje obyvateľstvo USA a Kanady dokopy. Pán Koycho Mitev z Bulharska vyvinul patent, alternatívu Braillovho písma, aby takýmto ľuďom umožnil začleniť sa do normálneho života.
„Viete, že len menej ako 5 % kníh v Európe je napísaných aj v Braillovom písme? A v celosvetovom meradle je to menej ako 1 percento! Nevidiaci alebo hluchonemí dostanú vďaka môjmu patentu príležitosť iba desiatimi prstami komunikovať, čítať, a tak pracovať a zarábať vlastné peniaze,“ vraví Mitev, s ktorým sme sa pred časom stretli v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, kde býva jeho dcéra. Patent, ktorý by existenčne zabezpečil jeho rodinu na celé generácie, však nechce speňažiť. Naopak, chce ho darovať Slovensku. Nech to znie akokoľvek čudne, má na to svoj dôvod.
„Tento rok je to 50 rokov, čo som ako študent prišiel do Československa. Zhodou okolností, bolo to 20. augusta 1968. Keď som sa zobudil ráno 21. augusta v Prahe, boli tam už vojská Varšavskej zmluvy. V Sofii som predtým študoval dva roky, mal som zložené všetky skúšky z matematiky, ale v Prahe mi ich nechceli uznať, hovorili mi, že som okupant a musím prednášky a skúšky absolvovať znovu. Hľadal som teda spôsob, ako si štúdium dokončím. Tak som prišiel do Bratislavy a premýšľal som, že ak mi ani tu skúšky neuznajú, sadnem na nejakú loď a vrátim sa domov po Dunaji. Lenže, skúšky mi uznali, zostal som v Bratislave a štúdium som dokončil. Potom som sa vrátil do Bulharska a pokračoval vo svojej kariére. Ale Slovensko je pre mňa druhá vlasť,“ rozhovorí sa Mitev, ktorý si za manželku zobral Slovenku a kým syn žije v Bulharsku, dcéra v Bratislave.
Bulgarien Braill
Ako stavebný inžinier sa vypracoval až na generálneho riaditeľa pozemných stavieb. Lenže v roku 1989 v Bulharsku štátne podniky zrušili, a tak sa mladý inžinier rozhodol, že odíde do cudziny. „Išiel som na jeden a pol roka do Líbye ako stavbyvedúci veľkého nemocničného komplexu. Potom som sa vrátil späť do Bulharska, rozhodol som sa pracovať a spravil som si licenciu z oceňovania a ochrany duševného vlastníctva. Už vyše 20 rokov pracujem ako patentový zástupca. Mám aj vlastné patenty z rôznych oblastí. Najdôležitejší z nich je práve tzv. číslicová písomnosť. Umožní použiť číslice 0 až 9 na záznam a transfer zvukovej a písanej reči z ľubovoľného jazyka do hociktorého,“ približuje a ďalej vysvetľuje: „Oblasť poznania, o ktorej hovoríme, je miesto, kde sa pretínajú fyziológia, literatúra a ergonómia. Tam sa nachádza nová číslicová písomnosť, ktorá je alternatívou Braillovho písma, ale aj posunkového jazyka, ktorý používajú hluchonemí. Nazval som to Bulgarien Braill, na počesť Francúza Louia Brailla, ktorý pred 200 rokmi zostavil špeciálne písmo pre nevidiacich a slabozrakých. Mimochodom, v tom čase bola zostrojená aj prvá parná lokomotíva. Braillovo písmo je vlastne ako parná lokomotíva, akurát v prenesenom význame, nikto doteraz nenavrhol dieselovú alebo elektrickú. Ja navrhujem ďalší spôsob ťahania vlaku, alternatívu Braillovho písma, ktoré môžu používať nielen slepí ľudia, ale aj hluchonemí,“ vysvetľuje vynálezca.
Tradičné Braillovo písmo je zostavené tak, že nevidiaci čítajú pomocou prstov – prejdú cez bodky, ktorých kombináciu si musia zapamätať. To nie je ľahká vec, navyše, musia mať citlivé prsty. Keď však človek stratí zrak vo vyššom veku, citlivosť v prstoch je oveľa menšia. „Dlhé roky som rozmýšľal, či je možné iným spôsobom dať možnosť slepým aj hluchonemým ľuďom kontaktovať sa so svetom. Prišiel som na to, že tajomstvo sa nachádza v číslici 10,“ hovorí Mitev.
Ako to funguje
Vynález vychádza z faktu, že ľudia majú desať prstov. „Je to jednoduché, treba si určiť poradie prstov. K tomu si treba zapamätať poradové číslo materinskej abecedy. Slovenčina má napríklad 46 písmen. Očíslujeme ich takto: písmeno a má poradové číslo 01, á 02, ä 03... Veľké písmená sa znázorňujú dvomi číslami. Ak si ľudia zapamätajú poradové číslo písmena abecedy, môžu komunikovať a čítať všetko z počítača. Pod prstami budú mať klávesy a tlačidlá sa budú dvíhať pod prstami, môžu aj vibrovať,“ približuje Mitev, ako jeho vynález funguje a hneď to aj predvedie na príklade. „Vezmime si, že písmeno m je v poradí číslom 24, písmeno a je v poradí 01. Klávesnica na tablete alebo na počítači zdvihne alebo urobí vibráciu na tlačidlách 2 a 4, potom 0 a 1, zas 2 a 4 a napokon 0 a 1. Prečítali ste slovo mama.“
Musíme uznať, že naozaj to nevyzerá zložito. Ako však jeho patent zohľadňuje to, že v každom jazyku je odlišný počet znakov? Slovenský jazyk má 46 písmen, latinčina 26, gréčtina 24, bulharská azbuka má 30 znakov... „Okrem poradia prstov si každý musí zapamätať aj poradové dvojčíslie vlastnej abecedy. To úplne stačí na to, aby ste mohli čítať. Ak chcete písať, na klávesnici budú urobené tlačidlá tak, že keď ich budete stláčať, počítač premení číslice na abecedu,“ spresňuje a dodáva: „Urobil som kódovanie jazykov, ktoré sa používajú v Európskej únii, ale treba pokračovať ďalej pre všetkých 7 500 jazykov, pretože tento systém platí absolútne pre všetky jazyky na svete vrátane čínskych znakov.“
Nechce peniaze
Sympatický sedemdesiatnik, ktorý by si podľa mnohých za svoj počin zaslúžil Nobelovu cenu, so skromnosťou vysvetľuje: „Toto všetko by som mohol žartovne nazvať Braill-exit. Tak ako to bolo v Británii pri brexite, aj ja chcem dať príležitosť ľuďom zmeniť postoj. Je to sociálno-politický projekt, pretože aby ľudia mali možnosť kúpiť si prístroj na čítanie a písanie pomocou čísiel, musí za nimi stáť štát. Braill-exit znamená, že to nie je povinné, aby ľudia začali hneď používať číslicovú písomnosť, toto je alternatíva tradičného Braillovho písma. Nech si ľudia zvolia, či budú naďalej používať Braillovo písmo, alebo budú používať číslicovú písomnosť,“ myslí si.
Keď sa spýtame na odmenu, prekvapí nás odpoveďou. „Jediný môj kapitál v tomto projekte sú autorské práva. A tieto práva chcem darovať Slovenskej republike, ak bude záujem, ale pod jednou jedinou podmienkou. Aby príslušné orgány, ktoré majú na starosti sociálnu politiku a vzdelanie, venovali projektu pozornosť a našli ľudí, ktorí by zostrojili a pustili do výroby adaptéry alebo tablety,“ dodáva vynálezca.