Dôvod bol prostý - krásu si vyhradili bohatí, chudáci sa nemali čo parádiť. Za porušenie tohto pravidla poddaným dokonca hrozil prísny trest.
V zbierkach Múzea ľudovej umeleckej výroby ÚĽUV-u v Stupave nájdete vyše 5 400 folklórnych predmetov, z ktorých značnú časť tvoria ľudové odevy. Najstaršie pochádzajú z Omšenia pri Trenčíne a majú takmer 150 rokov! „Hoci ide o sviatočné oblečenie, sú veľmi jednoduché. Kedysi sa totiž ľudový odev nezdobil tak veľmi ako dnes,“ hovorí Libuša Jaďuďová zo stupavského múzea. „Spočiatku sa šilo iba z ľanového a konopného plátna a vyšívalo sa iba nefarebnými niťami, ako prvá farba sa objavila červená,“ vysvetľuje Diana Némethová z ÚĽUV-u.
Ako dodáva, do zrušenia nevoľníctva si dokonca poddaní nemohli oblečenie zdobiť vôbec. „Za porušenie zákazu hrozili kruté tresty,“ vysvetľuje Némethová. Chudák, ktorý by si chcel skrášliť svoj odev výšivkou, mohol dostať aj päť rán bičom!
Naproti tomu v 19. storočí sa krajčírky v dedinách mohli doslova vyblázniť. Nové jemnejšie látky im umožnili vyšívať nádherné vzory „Napríklad pre odevy z okolia Piešťan a Trnavy je typická výšivka zlatom cez kartón,“ hovorí Jaďuďová a ukazuje na jemné rukávce, na ktorých je upevnená nádherná výšivka. „Nite boli zo skutočného zlata alebo striebra, vyrábali sa pri Bratislave,“ dodáva.
Keď bolo treba košele oprať, kartón s ornamentmi sa musel odpárať, aby sa nezničil. Ľudový odev musel spĺňať aj ďalšie prísne pravidlá. „Sukne museli byť také dlhé, aby sa dotýkali konca čižiem, inak by vás ohovorila celá dedina,“ uzavrela Némethová.
