Ale hlupák nikdy nebol a aktuálna médiami preferovaná verzia o tom, že stojí za vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, podľa Juraja Hrabka ešte stále nie je v rovine dokázaných faktov. „Vylúčiť sa to nedá, len sa mi to jednoducho nezdá. Možno ide vyšetrovací tím po niekom úplne inom. Možnosti vyšetriť to má, lebo má tých štyroch obvinených," povedal publicista v diskusii na Tablet.TV. „Marian Kočner sedí za úplne inú vec, na tej veci sa ďalej pracuje. Podľa mňa je Marian Kočner darebák, ale nie hlupák," tvrdí Hrabko. Na margo aktuálnych mediálnych pretekov v tom, či je možné Kočnera spájať skôr s koalíciou alebo opozíciou, Hrabko poznamenal, že podnikateľ poznal jedných aj druhých.
„Úplne s každým sa nepoznal, je nás päť miliónov. Ale s vrcholovými, špičkovými politikmi a oligarchami určite áno," povedal Hrabko. „Nie každému sa podarilo to, čo pánovi Kočnerovi. Vždy boli za jeho konaním peniaze a vždy v jeho prospech. Vieme aj o jeho kontaktoch na prokuratúre a ďalších veciach. Preto sa aj niektoré veci dokázali ututlať," dodal. „Na Slovensku je tých horných 10.000 naozaj len 10.000 a možno aj menej. Tí ľudia sa poznajú. Teraz ukazovať na to, že bol niekto na raňajkách s Kočnerom...," pripojil sa k Hrabkovi politológ Jozef Hrabina. Obaja sa zhodli na tom, že sa zatiaľ nenašiel racionálny motív, prečo by si mal podnikateľ dvojnásobnú vraždu objednávať, to však neznamená, že to nemohol urobiť napríklad na základe iného ako racionálneho motívu.
Tvrdenie predsedu Smeru-SD, že polícia už vylúčila verziu, podľa ktorej stála za dvojnásobnou vraždou talianska mafia napojená na úrad vlády, označil Hrabko za mediálny ťah Roberta Fica. „Nemyslím si, že je to priamo zo spisu. Načo je zbytočne venovaná pozornosť vyjadreniu poslanca Fica? Presne preto tam tú vetu dal, lebo vedel, že z toho bude veľké haló," odhadol Hrabko. Podľa Hrabinu však polícia skutočne verziu o objednávateľoch z radov talianskej mafie vylúčila, nie však naša, ale talianska. „Verziu o talianskej mafii vyvrátila talianska polícia a talianski vyšetrovatelia. Zadržali vadalovcov, ktorí spolupracovali s 'Ndranghetou a bola na nich rozpracovaná medzinárodná akcia. A keď zadržiavali Vadalu, informátor nasadený na slovenskú časť tejto mafie, boli to pašeráci kokaínu, povedal, že s tým nemajú nič spoločné," tvrdí Hrabina.
„Stále nemáme dostatočné informácie o tom, kto bol objednávateľ a je okolo toho veľmi veľa konšpirácií," dodáva. „Problémom je, že si prácu vyšetrovacích orgánov predstavujeme podobne ako kriminálku C.S.I. Že v pondelok ráno sa stane prípad a v stredu si Horatio Caine založí čierne okuliare a prípad je vyriešený. Je to proces, ktorý nevieme vždy ovplyvniť," tvrdí Hrabina. O to viac treba podľa neho oceniť, že polícia dospela až k obvineniu štyroch pravdepodobných páchateľov. „Je to obrovský posun od budúceho týždňa a dobrá práca polície, ak je to naozaj tak, ako tvrdia. A zatiaľ niet dôvodu im neveriť. Ich prácu už hodnotil aj sudca a štyria obvinení boli vzatí do väzby. Ukazuje sa, že je to na dobrej ceste. A čo je treba zdôrazniť je, že to platí iba pre tento prípad. Neplatí to vo všeobecnosti," doplnil Hrabko.
Na margo apelu generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, aby politici a médiá nechali orgány činné v trestnom konaní pracovať, Hrabko povedal, že je nerealistický. „Pán Čižnár už vtedy, keď tieto slová vyslovoval, vedel, že nebudú naplnené. To sa nedá, médiá majú svoju prácu, politici svoju a toto je vec záujmu verejnosti. Na druhej strane, vyšetrovatelia sú omnoho ďalej ako my a súčasťou ich práce je aj púšťať na verejnosť rôzne balóniky," povedal Hrabko. Viaceré médiami zverejnené informácie, ktoré pôsobia ako vynesené z vyšetrovacieho spisu, takými podľa neho naozaj sú iba v prípade, že sú pravdivé a nejde o nejakú spravodajskú hru.
Podľa Hrabinu bol tlak ľudí na to, aby sa vyšetrovalo správny, ale už menej účelové útoky na políciu či politizácia kauzy. „Mnohí ľudia nabúravali integritu polície hneď od začiatku tohto prípadu. Bolo to veľmi problematické a treba si na to dávať pozor. V celom prípade sú cítiť veľmi silné politické ambície jednotlivých aktérov, či už opozície, prezidenta alebo aj koalície," upozornil. Čo sa týka hnutia Za slušné Slovensko, ktoré organizovalo protesty na uliciach, podľa Hrabinu aj Hrabka sa za apolitický dá považovať prvý protest, na ktorom ľudia zapaľovali za dvojicu zavraždených mladých ľudí sviečky. Organizátori protestov ich však do politickej roviny posunuli veľmi rýchlo. „Neviem, či bola skôr politická alebo spoločenská myšlienka. Ale týždeň po svojom vzniku už boli u prezidenta Kisku na audiencii," upozornil Hrabina.
„Podľa mňa bola spoločenská energia uvoľnená najmä tým otrasným činom, vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Otázka je, kto za hnutím stojí. Všetko naznačuje, že celá táto iniciatíva je hlasom ulice prezidenta Kisku," dodal politológ. „Pokiaľ príde k založeniu strany, cesta pôjde týmto smerom. Myslím si, že je to veľmi kreatívny spôsob, ako získať na svoju stranu hlas ulice. Toto sa marketérom asi podarilo,“ hodnotí postupný posun hnutia Za slušné Slovensko od občianskej iniciatívy organizujúcej protesty proti dvojnásobnej vražde k politickému hnutiu.
Predseda KDH Alojz Hlina v Tablet.TV uviedol, že považuje za chybu rozhodnutie KDH nechať organizáciu protestov občianskej iniciatíve a ako politická strana sa do nej nezapájať. „Vyrástla nám tým konkurencia,“ priznal predseda KDH. „Konkurencia to už je, pán Hlina nepovedal nič nové. To sme hovorili už vtedy, keď sa zmenili z občianskeho na politické hnutie a vyslovili podporu niektorým kandidátom do komunálnych volieb," reagoval Hrabko. „Kde to skončí, či z toho bude otvorená politická strana do parlamentných volieb, to si môžeme iba domýšľať. Ale kto je Za slušné Slovensko? Poznáme iba organizátorov, úzku skupinku ľudí, ktorá, v úvodzovkách, dokáže manipulovať s davom. Otázny je politický výtlak, skôr či neskôr sa prejaví. Nemôžem vylúčiť ani to, že sa to transformuje na politickú stranu. Ale to je úplne normálny postup, nie je na tom nič odsúdeniahodné,“ uzavrel Hrabko.
V prípade únosu vietnamského občana Trinh Xuan Thanha dal dozorujúci prokurátor po preskúmaní spisového materiálu vyšetrovateľovi pokyn, aby začal trestné stíhanie vo veci prečinu obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom. Dôvodom je výpoveď dvoch policajtov z letiska, ktorí boli údajne svedkami únosu. Zatiaľ čo Hrabina sa prikláňa k názoru, že sa tým len blížime k potvrdeniu verzie o zneužití Slovenska vietnamskou stranou, Hrabko sa zamýšľa nad tým, či sa naozaj vietnamský minister vnútra To Lam odvážil vziať do svojej delegácie uneseného podnikateľa bez toho, že by ho na Slovensku niekto vedome kryl.
„Opäť sme pri vynášaní zo spisov. Opäť sa objavili informácie, ktoré nemali byť zverejnené," upozornil Hrabina na to, že sa informácie z výsluchov slovenských policajtov dostali do médií. „Podľa mňa o tom naše špičky skôr nevedeli, ako vedeli. Ten človek bol unesený na území Nemecka, bol to žiadateľ o azyl v Nemecku a ak o tom niekto vedel, tak to boli Nemci," odhadol Hrabina. Vietnamci podľa neho poznali diplomatickú prax, pri ktorej sa vládne delegácie iných štátov neprehľadávajú ani špeciálne nekontrolujú. „Z hľadiska zahraničnej politiky, ja som ešte nepočul o takom precedense, že by niekto prehľadával vládny špeciál s delegáciou z cudzej krajiny. Na základe nejakého podozrenia to nemôžete urobiť, mohli by ste tým narušiť vzťahy s touto krajinou,“ povedal Hrabina. Pripomenul starší prípad, keď sa slovenský vládny špeciál z cesty prezidenta Andreja Kisku do Mexika vrátil pošpinený zvratkami. „Predstavte si, že by tam niekde v Mexiku kontrolovali našich novinárov za to, že sa potácajú po letisku alebo navzájom podopierajú. V diplomacii musíte mať určitý priestor na toleranciu," povedal Hrabina.
Podľa Hrabka sú však tieto dva prípady neporovnateľné. „Nehovoril by som o prehľadávaní lietadla, či tam je alebo nie je. Treba si uvedomiť, že opúšťali schengenský priestor," upozornil. „Ale ak nemáte vopred dohodnuté, že to pôjde bez problémov, nedá sa vylúčiť veľký problém, miera rizika by bola obrovská. Hľadám protiargument, prečo by (Vietnamci) také riziko podstupovali," upozornil Hrabko. Návrh na zmrazenie poslaneckých platov, ktorý OĽaNO predložilo na aktuálnu schôdzu parlamentu, vyvolal pomerne ostrú odmietavú reakciu SaS a jej lídra Richarda Sulíka. „Dá sa predpokladať, že vládna koalícia to odmietne a príde s vlastným návrhom, ktorým platy zvýši zasa symbolicky o jedno euro," odhadol Hrabko.
Nechápe, prečo symbolický pokus matovičovcov vyvolal v SaS taký odpor. „U pána Sulíka nastal skrat. Lebo ísť do sporu so svojím partnerom, s ktorým má podpísanú dohodu o spolupráci kvôli takejto veci, to patrí do zásuvky s názvom Veci, ktoré sa nedajú vymyslieť, musia sa iba stať," reagoval Hrabko. „Lebo škody sú nedozerné. Aký je výstup pre normálneho voliča? Ešte ani nevládnu a už sa hádajú. Za opozíciu sa nedá iba vyhlasovať, musíte ňou v skutočnosti byť a aj sa ňou javiť. Na Slovensku nič také nie je. Ukazuje to aj tento posledný prípad, keď sa dvaja opoziční lídri hádajú, či zmraziť platy alebo nie, akoby to bol zásadný a vážny problém celého Slovenska," povedal Hrabko.
„Spory medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom sú relatívne časté. Nie je to po prvý raz, čo si vleteli do vlasov. Ide o silných a autoritatívnych vodcov, ktorí si chránia svoje teritórium. Zatiaľ čo SaS sa v spoločenských veciach javí ako liberálna strana, OĽaNO je konzervatívnym hnutím," reagoval Hrabina. „Do tejto podoby sa začali stavať odvtedy, ako si uvedomili, že len rebélia voči systému nestačí. A návrhy, ktoré podávajú, sú často veľmi podobné tým, ktoré podáva vládna koalícia. A čo sa týka populizmu, ten dnes patrí do slovníka každej jednej politickej strany na Slovensku. Od Sulíkových rožkov cez nelogické Kotlebovo vystupovanie z Európskej únie až po Kiskov mafiánsky štát. všetci používajú populizmus," podčiarkol Hrabina.
Na margo politického vývoja vo Veľkej Británii, ktorá sa pripravuje na brexit, Hrabina povedal, že Konzervatívna strana si s hlavnou úlohou, ktorú od voličov dostala, zatiaľ nevie poradiť a labouristi „sedia so založenými rukami a bavia sa na účet konzervatívcov, ktorí sa nedokážu vyrovnať so svojimi problémami“. „V Británii je vnútropolitická kríza. Bol snem Konzervatívnej strany a prejav Theresy Mayovej, v ktorom povedala, že sa nebojí vystúpiť z Únie, či s dohodou alebo bez dohody. Faktom ale je, že už skoro dva roky Británia vystupuje z Únie a nikto nevie, ako to urobí. Nie sú na to žiadne precedensy. Ak vystúpia bez dohody, vytvoria veľký precedens pre novú pravicu v Európe. Môžeme tu mať frexit skôr, ako by sme stihli žmurknúť okom," tvrdí Hrabina.
Dodáva, že došlo k paradoxnej situácii, keď sa politici obracajú na úradníkov s otázkou, čo majú robiť, namiesto toho, aby im nadiktovali politické zadanie. V tejto chvíli sa podľa neho Veľká Británia snaží vyhnúť účtu za brexit vo výške 39 miliárd libier, reakcie predstaviteľov Európskej únie na jej snahy označil ako "chladné". Hrabko oceňuje, že Únia dokázala pri rokovaniach udržať spoločný postoj, ale vývoj považuje za znepokojivý. „Situáciu vnímam ako rozbabranú a rozbitú. O dva týždne je rokovanie EÚ práve na tému brexit a deň na to stretnutie s Theresou Mayovou. Ale potešiteľné je, že zatiaľ je vidno jednotu Európskej únie. A EÚ nemôže dopustiť stav, že padne dátum, Veľká Británia odíde a nič sa nestane," uzavrel Hrabko.
