Na front sa dostal, keď bol ešte mladý chlapec. „Keď som narukoval, nemal som ešte ani 19 rokov. Odviedli ma a hneď som sa dostal do ostrých bojov,” vraví hrdinský vojak pochádzajúci z Giraltoviec. „To, čo sa okolo nás odohrávalo, bolo hrozné. Bojoval som po boku s Červenou armádou, ale i s našimi Čechoslovákmi, ktorým velil armádny generál Ludvík Svoboda. Ten bol pre mňa veľkým vzorom,” pripomína J. Štefánik.
Až na fronte ho učili, ako strieľať a ako sa kryť, keď dopadajú granáty či strely z dela. „To však bolo málo platné, lebo dopadali prakticky vždy a všade. Vo dne aj v noci. Zahynulo pri tom množstvo našich kamarátov. Až sa človek bál s niekým zblížiť, lebo o pár hodín mohol byť mŕtvy,” spomína J. Štefánik.
Jednoruký kamarát
Jedného veľkého kamaráta však mal. „Bol to poručík, ktorý nám velil, keď som mal úlohy pri doprave materiálu a zásob. Bol to zlatý chlap. Zranili ho, prišiel o ruku a už sa nemal vrátiť na front. Ale keď prišiel domov, zistil, že celá obec je vybombardovaná a spálená, zostali len kostry domov, z ktorých trčali komíny. To ho veľmi nahnevalo a išiel sa prihlásiť späť na front. Nemal síce jednu ruku, ale bol jeden z najhrdinskejších vojakov, akých som poznal. Keď zbadal nepriateľov, okamžite neľútostne pálil a neprestával, kým neboli všetci mŕtvi,” opisuje chvíle na fronte muž pochádzajúci z Giraltoviec. Niekedy nespal aj 4 noci. „Bol som rád, keď paľba trochu ustala a mohol som na pár minút skloniť hlavu kdesi pod strom,” prezrádza Ján. Bojoval, i keď bol zranený. „Zasiahla ma črepina do hrude. Na moje veľké šťastie som okolo nej mal omotaný pás s nábojmi. To črepinu spomalilo. Inak by išla rovno do srdca a už by som tu nebol. Náboj ma zasiahol aj do nohy. Stále som však zostával na fronte,” doplnil vojak, ktorému udelili 20 vyznamenaní.
Z Dukly jeho jednotka postupovala smerom k Ostrave. „To bolo strategické miesto kvôli zásobám nerastného bohatstva a tiež veľkým muničným skladom. Dostali sme sa k nej za 8 mesiacov. Až potom ma na jar 1945 pustili domov,” uzavrel hrdina z Dukly. Peter Novotný, foto: autor, tasr, vhú
Karpatsko-duklianska operácia
- Začala sa 8. septembra 1944 a mala pomôcť SNP
- Cez opevnené priesmyky sa však vojaci ťažko prebíjali
- Československý armádny zbor utrpel ťažké straty už 9. septembra 1944. Vojaci si mysleli, že postupujú územím obsadeným Červenou armádou a napochodovali rovno pred nemecké delá. Výsledkom bolo 600 mŕtvych. Novým veliteľom sa potom stal gen. Svoboda.
- Československí vojaci sa prvýkrát dostali na naše územie 7. októbra 1944.
- Boje si vyžiadali vyše 20 000 mŕtvych sovietskych a našich vojakov.
- Operácia sa zastavila 28. októbra 1944. Front sa opäť pohol až na konci novembra.
