Vlastne ju takmer nikto, s výnimkou pravidelných návštevníkov prešovského Divadla Jonáša Záborského, nepozná. Odštartuje sa práve teraz jej veľká kariéra v šoubiznise?
Zobrať džob po Adele nikdy nie je práve vďačné, no Stanka sa vystrašiť nedala. „Na celý projekt sa pozeráme spolu s Jurajom absolútne pokorne, pohodovo a bez potreby v niečom sa porovnávať alebo sa stotožňovať s Adelkou alebo s Danom. Pre nás sú veľkými osobnosťami nielen v rámci tohto projektu, ale aj v rámci ich bezprostrednosti a humoru,“ uvažuje herečka, no chápe, že všetci ich napriek tomu porovnávať budú. „Avšak my sa budeme snažiť vytvárať si vlastné vnímanie tejto šou a ponechať si to ozajstné ľudské, čo je v nás a posunúť ho čo najprirodzenejšou formou aj divákovi. Nie sme tí, ktorí by sa chceli nanútiť, ale budeme veľmi radi, keď budeme ľudsky prijatí. Inak to ani nechceme,“ rozpráva.
Neprežívať, len si to užívať
Hoci navonok to vyzerá veľmi jednoducho, len tak si súťažiť pred kamerami a ešte sa pri tom aj baviť, realita je trochu iná. Trio Dangl-Vinczeová-Nikodým si rozumelo aj bez slov a nová zostava sa musí ešte oťukať. „Myslím si, že neexistuje kľúč k tomu, ako zabávať ľudí. Vlastne môže, no konkrétne táto relácia vzniká tu a teraz. Okrem Martina a réžie nikto z nás netuší, aká súťaž, či aké súťažné zadanie bude nasledovať, a preto je to pre nás o to napínavejšie a zábavnejšie,“ konštatuje Stanka a rozhodne odmieta, že by sa tejto výzvy bála.
Priznáva akurát silný rešpekt. „Treba si uvedomiť, ako dvojica Adela s Danom, spolu s Martinom trojica, fantasticky fungovala. Ja osobne mám na ňu veľmi pozitívne spomienky. Za seba môžem povedať, že mojím účinkovaním v tejto šou nejde o čisto moderátorskú linku, ale skôr o pozíciu kapitána, niekoho, kto stojí za svojím tímom, podporuje ho, čerpá z neho a spoločne vytvára tú správnu súťaživú atmosféru.“
Sama vraj veľmi miluje súťaže, výzvy a užíva si spontánnosť reakcií a pocit fantastickej energie, ktorú táto relácia prirodzene má. „Sme jedinečné osobnosti s rôznymi prednosťami a tou mojou je asi človečenskosť a spontánnosť. A ako mi povedala Adelka: ,Stani, je to zábavná relácia, a tak do toho treba ísť. Neprežívať, len si to užívať.‘ A tak sme do toho vstúpili aj my s Jurajom.“
Kúzelníčka
Pokorne sa stavia aj k popularite, ktorá ide ruka v ruke s tým, že sa dostala do hlavného vysielacieho času v relácii so silnou diváckou základňou. „Ľudia na ulici na mňa reagujú tak, ako reagovali doteraz, veľmi príjemne. A popularita? Ak príde, nech zaklope, rada s ňou zájdem na čaj,“ smeje sa.
Tých najvernejších divákov má celkom prirodzene doma v sedemročnej dcérke Barborke, ktorú má s predchádzajúcim partnerom a štvorročnom synovi Tomášovi, ktorý sa narodil v jej manželstve so someliérom Marekom. „Samozrejme, že deti to prežívajú spolu so mnou, najmä pri spoločnom pozeraní relácie nevedia pochopiť, ako je možné, že dokážem byť v jeden moment na dvoch miestach naraz. Som pre nich určitým spôsobom kúzelníčkou.“
Jedna zo šiestich
Kúzelníčkou je aj v nemocniciach, kde dokáže vyčariť úsmev na tvárach trpiacich detí a ich rodičov. Viac ako desať rokov totiž patrí k takzvaným Červeným nosom či klaunom liečiacim humorom. „Profesionálne vyškolených klaunov na Slovensku je momentálne 61. Všetci sa snažíme priniesť do nemocníc psychickú pohodu a úsmevy na detské tváričky. Motivujeme ich, cítime s nimi a spoločne sa smejeme. No hlavné je, že prinášame radosť aj rodičom, ktorí to niekedy potrebujú viac ako deti,“ rozpráva a dodáva: „áno, táto práca je veľmi emotívna, veď sama mám dve deti. Už sedem rokov sa na to pozerám trošku inou optikou. Je to však pre mňa veľká hodnota a ešte s väčšou prichádzam domov.“
Detské nemocnice a zariadenia pre seniorov navštevuje denne a silu na to vraj čerpá zo stretnutí s ľuďmi. „Práve oni ma formujú a nabíjajú. A v mojom prípade sú to hlavne diváci, ktorí vám vedia priniesť bezprostredné reakcie, emócie. Ak im správne načúvate, môžete z nich čerpať. Myslím si, že každý človek sa pre niečo narodí. Ja som sa rozhodla byť klaunkou, pretože je to niečo, čo ma ako herečku absolútne inšpiruje, dáva mi priestor sa vnútorne realizovať. Nachádzam v sebe úplne iné hodnoty, ktoré môžem potom preniesť aj do divadelného prostredia. A hlavne ma to učí spoznávať samu seba, vytvárať svoj hodnotový rebríček. Po odchode z nemocnice alebo akéhokoľvek liečebného zariadenia si človek sám v sebe vie zhodnotiť, čo je pre neho dôležité, prečo sa narodil a akú má veľkú silu na to, aby menil svet.“
Sťahovanie na lazy
Dlhoročná herečka prešovského divadla sa pred časom spolu s rodinou presťahovala na lazy a v každodennom živote si tak užíva poriadnu romantiku. „Bývame kúsok od Prešova v našom malom, no milom domčeku s božským výhľadom. Bol to s manželom náš spoločný sen, keďže sme obaja vyrástli v domoch, máme k prírode veľmi blízko a hlavne sme toto rozhodnutie urobili aj kvôli deťom.“
Čo sa však stane, keď zrazu aj vďaka účinkovaniu v Milujem Slovensko začne dostávať viac roboty v Bratislave? „Ak mi Milujem Slovensko otvorí nejaké ďalšie dvere, rada ich nechám otvorené. No mesto Prešov a celé východné Slovensko je môj hlavný pracovný priestor. To však neznamená, že nebudem naďalej cestovať z východu na západ. Príležitostí v hlavnom meste je oveľa viac,“ dodáva.
