Ovláda niekoľko rečí, postuje na sociálnych sieťach, cvičí jogu... A právom je hrdá aj na svoju dcéru Adrianu (58), ktorá za veľkou mlákou prerazila ako bytová dizajnérka celebrít. Pani Darina Feketeová je príkladom toho, ako sa dá v rámci svojich možností žiť plnohodnotný život napriek vysokému veku.
Keď sme sa s ňou stretli v byte na bratislavských Dlhých dieloch, priam žiarila. „Má to v sebe! Optimizmus, láska a dobro vychádzajú z jej vnútra. Vo všetkom a v každom hľadá len pozitívne,“ hovorí o svojej mame dcéra Adriana, ktorá priletela na Slovensko z USA spolu s ňou.
Danda na instagrame
Do Los Angeles sa pani Darinka presťahovala za dcérou a synom už ako dôchodkyňa. „Najskôr som tam chodila iba na návštevy, ale potom mi deti navrhli, aby som zostala natrvalo. A teraz už chodievam na návštevy domov na Slovensko,“ smeje sa pani Feketeová. Hoci už vedela po nemecky, francúzsky, rusky a tiež arabsky, angličtinu sa nikdy neučila.
„Dcéra ma najskôr poslala na tri mesiace do školy. Potom som vnúčatám čítala anglické rozprávky, jednoduché knihy, sledovala som televíziu... Dnes sa mi už stáva, že keď chcem niečo povedať po slovensky, tak sa mi na jazyk tisnú anglické slová,“ hovorí čulá pani, ktorá je aktívna aj na sociálnych sieťach.
Pod svojím nickom @cookingbakingdanda v angličtine prezentuje slovenské jedlá a koláče, ktoré sama uvarí a upečie. „Vždy som rada piekla, ale varenie nebolo moje hobby. Začala som k nemu inklinovať až vtedy, keď ma dcérina upratovačka v Los Angeles považovala za kuchárku. Nevedela si vynachváliť jedlo, ktoré som uvarila,“ smeje sa.
Keď to malo taký úspech, začala dcéra Adriana mamine dobroty fotiť a zverejňovať na facebooku a instagrame. Dnes to pani Darina už robí sama. Všetky ingrediencie do slovenských jedál v L. A. síce nedostane, ale snaží sa ich niečím nahradiť.
„Viete, bryndzu tam len tak nedostanete, a tak som si ju raz v kufri zo Slovenska niesla. Na hraniciach do USA psy nehľadajú len drogy, ale aj potraviny. Jasné, že ju vyňuchali. Keď sa ma colníci pýtali, čo to je, tvrdila som im, že je to pleťová maska. Keď ju ovoňali, mali dosť a radšej mi ju nechali,“ baví sa na príhode nielen Darinka, ale aj my. Okrem varenia má však aj ďalšie záľuby.
„Pamäť si udržiavam tým, že riešim sudoku a na tablete hrám mahjong. Kondíciu som si udržiavala plávaním, ale po operácii kolena som s tým musela skončiť. Zato si však každé ráno zacvičím jednoduchšie cviky z jogy.“
Primárka na pediatrii
Možno si mnohí myslia, že pani Darina žije americký sen, a tak nečudo, že je v takej dobrej kondícii. Ale ani jej život nebol prechádzkou ružovou záhradou. „Keď som končila medicínu v Bratislave v prvej polovici 50. rokov, nášho otca Mikuláša Gaceka, o ktorom napísala moja sestra Mia knihu Päť osudových návratov, odvliekli bez príčiny do sovietskeho gulagu. Nikto z rodiny netušil, či vôbec prežije, ale našťastie sa po desiatich rokoch vrátil domov,“ spomína rodáčka z Oravy.
„Chcela som tým povedať, že v škole som nebola perspektívny káder a nemala som dobrý posudok. Hoci som v Bratislave počas školy pracovala na kardiológii a chcela som tam zostať, poslali ma do Humenného,“ spomína pani Feketeová, ktorá po celý život nakoniec pracovala ako detská lekárka.
„Časom som si zvykla a musím povedať, že som si východné Slovensko zamilovala. Stala som sa primárkou pediatrie v novej nemocnici vo Veľkých Kapušanoch, naučila som sa po maďarsky a zamilovala som sa do primára gynekológie Eugena († 42), ktorý sa stal mojím manželom,“ hovorí.
Mladá vdova
Šťastie manželov však trvalo len pár rokov, počas ktorých sa im narodili dve deti. „Keď mala Adrianka desať rokov a syn Eugen osem, tak som ovdovela. Mala som štyridsať rokov a po čase som sa z Veľkých Kapušian presťahovala do Košíc. Tri roky som robila aj v Líbyi. O deti sa mi zatiaľ starala najmladšia sestra Mia. Prostredná sestra Zorka († 69) mala jedného vnuka a tri vnučky, jedna z nich je komička Evelyn,“ vraví pani Feketeová.
„No a teraz žijem už 26 rokov v Kalifornii. Najskôr odišla do Ameriky dcéra. Bolo to ešte pred novembrom 1989. Napriek tomu, že mala doktorát z psychológie, v Amerike pracovala ako pomocná sila v domácnostiach. Ale to vám už rozpovie sama,“ usmieva sa na svoju šikovnú dcéru Adrianu pani Darina. A tu sa začína príbeh druhej Slovenky, ktorá sa ako dizajnérka presadila nielen v Amerike, ale aj za jej hranicami.
Adrianine začiatky
Keď Adriane v USA po pol roku vypršali víza, požiadala o zelenú kartu cez lotériu nielen pre seba, ale aj pre svojho brata. V roku 1992 dostali povolenie pracovať v Amerike. „A tak po dlhšom zvažovaní sa z Košíc do Kalifornie presťahoval aj brat s rodinou,“ vraví Adriana a spomína na neľahké začiatky.
„Mala som tridsať rokov, keď som sa tam vybrala na dovolenku. Vtedy som už pracovala ako psychologička. Keďže sme za komunizmu nemohli cestovať, bola som zo všetkého vo vytržení. Tak sa mi tam zapáčilo, že som si pobyt predĺžila. Zo začiatku som robila aupairku pri väčších deťoch. Bývala som a jedla v ich rodine, poskytli mi auto a ešte mi aj za prácu platili. Keď som od nich odišla, zrazu som zistila, že treba zaplatiť podnájom, potrebujem si kúpiť auto a z niečoho žiť. Tak som začala zháňať prácu. Predávala som zmrzlinu a robila som aj šoférku na limuzíne, s ktorou som sa ledva otočila,“ smeje sa Adriana.
„Chodila som do rodín variť a upratovať. Ale jedného dňa som mala toho dosť a oznámila som domácim, že končím. Na moje prekvapenie mi ponúkli prácu recepčnej v ich dizajnérskej firme. Neskôr som sa vypracovala až na asistentku dizajnu. Majitelia sa po čase presťahovali do Connecticutu a ja som v L. A. za nich doťahovala veci s klientmi. Patril medzi nich aj herec Kevin Costner, ktorému sme robili dom v Santa Barbare.“
Domy na kľúč
Adriana potom pracovala pre iného dizajnéra, urobila si dizajnérske kurzy a po piatich rokoch odišla, aby s dizajnérom Jeffom Vancem rozbehli firmu iDGroup. „Najskôr kúpil staršie domy v menej lukratívnej štvrti, prerobili sme ich a predali. Neskôr sme domy už prerábali, stavali a zariaďovali na kľúč. Spoločnosť sa rozrástla, bola známejšia, dobré meno nám robili samotní klienti,“ chváli biznis Adriana.
„Robili sme päť projektov v Honolulu na Havaji, v Maui na domoch maliara Christiana Lassena, potom v Paname a Japonsku, kde sme pracovali na ultramodernom penthouse v Kobe...“ vymenúva množstvo projektov dizajnérka. Pochváliť sa však môže aj takými klientmi, ako je herečka Courtney Cox, u nás známa najmä zo seriálu Priatelia.
„Postavili sme jej dom v Bird Streets v hollywoodskych kopcoch s krásnym výhľadom a infinity pool – čo je bazén s nekonečným okrajom. Dom si prišiel pozrieť aj Leonardo DiCaprio a o pár mesiacov sme dom prerábali aj jemu. Pridali sme nekonečný bazén, bar pri bazéne, basketbalové ihrisko...“ vysvetľuje.
„Musím povedať, že Leo je veľmi milý muž. Angažuje sa v charite, ochrane ovzdušia a zvierat a dáva na to veľa peňazí. Naším klientom je v podstate stále, pretože raz za rok sa do jeho domu a na pozemok vraciame, prestavujeme a opravujeme ho, keďže sme ho dokončili už pred desiatimi rokmi. Hneď vedľa DiCapria má dom s pozemkom jeho mama. Navrhovali sme mu, aby pozemky spojil a prikúpil ešte ďalší, ale zatiaľ to nemá v pláne. Jeho strýko, ktorý mu robí biznis manažéra a spravuje mu peniaze, nechce, aby sa Leo púšťal do veľkých projektov, čo sa týka prerábania domu a jeho okolia. Možno aj preto že viac ako on, v dome prebývajú jeho kamaráti,“ smeje sa Adriana.
Betónová hacienda
Požiadavky klientov, či už na stavbu, alebo prestavbu sú skutočne rôzne. „Zakladateľovi značky Oakley Jamesovi Jannardovi sme stavali dom v zámožnej časti Beverly Hills v Trousdale, ktorý je celý z betónu. Navrhoval ho Jim s mojím šéfom Jeffom. Na prvý pohľad sa môže zdať čudný a studený, ale mne sa páči,“ vysvetľuje dizajnérka.
Momentálne robí Adriana s ich firmou pre známu filmovú hviezdu, ktorú z profesionálnych dôvodov nemôže menovať, nové zaujímavé veci. „Prerábame jej celý dvor, nový zaoblený nekonečný bazén aj bunker v podzemí za 5 miliónov dolárov. V Amerike je celé hnutie ľudí, ktorí si budujú pod zemou príbytky, aby prežili, keby bola vojna. V bunkri, čo staviame, by za obmedzených podmienok mohli žiť traja ľudia, a to dva až tri týždne. Je tam podzemná nádrž na vodu, ktorá má 19 000 litrov, a betónovo-oceľové dvere, ktoré majú asi 30 cm. Vzduch, chladenie a elektrinu privádzame potrubím v zemi. Elektrina je obmedzená, hoci je tam generátor, a nad zemou robíme aj slnečné kolektory. Ak to všetko zlyhá, tak tam bude ešte šliapací bicykel, ktorým si elektrinu vyrobí,“ vysvetľuje dizajnérka.
„Vonku chce mať obrovskú obrazovku, ktorá sa bude vysúvať von a zasúvať späť do zeme. Zatiaľ sme preinvestovali 12 miliónov dolárov. A to sme mu pred troma rokmi stavali podzemné divadlo IMAX THEATRE, podzemný bar, salónik, kúpeľňu... Našu firmu si naozaj nemôže dovoliť obyčajný smrteľník, pretože sme veľmi drahí. Napríklad spomínaný betónový dom aj so zariadením stál 25 miliónov amerických dolárov. A to je dosť,“ uzatvára rozprávanie dizajnérka a úspešná Slovenka Adriana Feketeová.
