Libuša (65) mala málo kosti, a preto jej zubná náhrada padala. Nedokázala sa poriadne najesť a bolo pre ňu nepríjemné chodiť i do spoločnosti. Lekári jej navrhovali rôzne ťažké operácie na dostavbu kosti a následné implantácie. Svetielko nádeje zasvietilo po tom, čo sa dozvedela od dcéry, ktorá žije vo Švajčiarsku, že existuje zubár, ktorý sa s jej problémom dokáže popasovať.
Dušan Drábik (51) si pri tvorbe implantátu zaspomínal na študentské časy. „Vtedy som sa oboznámil so subperiosteálnymi implantátmi,“ vraví. Nastal proces vyšetrení pre dôchodkyňu, ktorá verila, že sa konečne po rokoch bude môcť usmiať. Pri návrhu implantátu lekár spolupracuje so zubnými technikmi v zahraničí.
„Firma v Česku pre nás robí individuálne frézované konštrukcie, tak som im oznámil, čo mám v úmysle. Najprv sa toho zľakli, pretože takéto niečo ešte nerobili, ale keď som im vysvetlil, ako sa pracovným postupom dopracujeme k výsledku, tak boli nadšení,“ opisuje zubár.
Z jedného kusa
Vo firme v Česku mu navrhli výrobu laserovým sintrovaním, pri ktorej sa titánový prášok postupne nanáša na konštrukciu. „Celú konštrukciu sme však vyfrézovali z jedného kusa technológiou CAD/CAM z čistého titánového bloku. Týmto sme dosiahli minimálnu hrúbku 0,5 mm. Keď sme dali implantát na váhu, tak sme zostali príjemne prekvapení - vážil iba 1 gram. Spolu s výrobným šéfom sme sa zhodli, že takýto unikát prihlásime na zápis do Guinnessovej knihy rekordov, kde ja budem ako dizajnér a oni ako výrobca,“ vysvetľuje zubár.