V diskusii k právnej norme to vyhlásil poslanec Ľubomír Galko (SaS). Za kľúčové liberáli považujú, aby podmienky pri menovaní aj odvolávaní policajného prezidenta boli rovnaké. Majú problém aj s tým, že policajným prezidentom by sa mohol stať len ten, kto je príslušníkom polície najmenej desať rokov. Súčasný návrh podľa Galka bráni kandidatúre bývalých policajných predstaviteľov. Spomenul napríklad bývalého šéfa polície Jaroslava Spišiaka.
Do komisie, ktorá vyberá kandidátov na post policajného prezidenta, SaS žiada zaradiť aj zástupcov opozície, prezidenta či verejného ochrancu práv. "Vo výberovej komisii, naopak, nemá byť nominant terajšieho prezidenta Policajného zboru a tiež zástupca najväčšieho odborového zväzu polície," uviedol Galko.
Podobné požiadavky má aj v prípade výberu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. SaS trvá aj na nezávislosti policajnej inšpekcie.
Galko zopakoval, že celú myšlienku zákona strana nepokladá za zlú, právna norma je podľa neho veľmi dôležitá pre celú spoločnosť. SaS by preto ocenila, ak by boli jej pripomienky v ďalších čítaniach zapracované.
Novela zákona prináša nové pravidlá výberu policajného prezidenta. Naďalej ho má vymenúvať minister vnútra. Urobiť tak však bude môcť až na základe výberového konania a len s odporúčaním parlamentného brannobezpečnostného výboru. Menovaný má byť na štyri roky s možnosťou opätovného vymenovania. Zmeny sa majú dotknúť aj policajnej inšpekcie, vzniknúť má Úrad inšpekčnej služby.
Podľa ministerky vnútra Denisy Sakovej (Smer-SD) novela posilňuje nezávislosť inšpekcie ministerstva vnútra a sprísňuje podmienky na menovanie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby.